-
Samuel Pimentel Papiaments:
Nòmber: Isaias Samuel “Iyo” Pimentel
Fecha Nasementu: 16 di febrüari 1933
Lugá: Kòrsou
Deporte: Tènis
A drenta salon di fama 1986
Iyo ta un tenista yu di Kòrsou ku den añanan 50 pa 60 a optené fama mundial riba kancha di tènis.
Iyo a bira interesá den e deporte aki dor ku diariamente e tabata mira hende práktika e deporte aki riba kanchanan di CSC bieu na Skalo. E mes a traha un raket di palu i ku esaki e tabata hunga, te ku un dia un hende a regal’é su promé raket di bèrdat. Ku 13 aña Iyo a disidí di inskribí su mes den kampionato hubenil, kual el a gana. Na edat di 15 aña Iyo a bira kampion senior di dòbel huntu ku su ruman Ramon. Ku 16 aña Iyo a optené e kampionato maximo di Kòrsou esta kabayero single.
Iyo a mantené e titulo aki pa 3 aña konsekutivo. Riba invitashon di Venezuela Iyo a bai hunga un torneo ayanan i el a sabi di gana e kampion Venezolano i a disidí na keda Venezuela. Bou di bandera Venezolano ku edat di 17 aña Iyo a partisipá na weganan Sentro Amérika y del Caribe den kual el a sabi di gana medaya di bròns. Na aña 1953 Iyo a gana e kampionato máksimo di Venezuela kual ta un titulo ku el a mantené 13 aña largu.
Na aña 1961 y 1965 Iyo a partisipá na weganan Bolivariano y a bira kampion den tur e dos evenementonan aki. Bou di bandera Venezolano Iyo a partisipá den hopi torneo internashonal entre kual Oranje Bowl den kual el a penetrá te den final di dòbel. Den kampionato Sur-America na 1958 den e partido di final despues di bentaha di dos set Iyo a kibra su rudia i despues di un operashon Iyo mester a keda inaktivo pa 2 aña. Den su karera tenistiko Iyo a partisipá den tur torneo ku ta partisipá na e Grandslam manera Oustraliano Open, Wimbledon, Flushing Meadows y Fench Open i semper el a wòrdu pone den e main draw. Den total Iyo a hunga 8 torneo di wimbledon y na aña 1961 el penetrá te den kuart final y tabatin e honor di hunga riba Center Court na Wimbledon loke ta pa mayoria di tennista un soño. Iyo ta konsiderá aña 1961 komo su GRAN aña den tènis.
E aña ei el a pertenesé na e promé 10 hungadónan riba ranking mundial. Na aña 1965 e tabata e último aña ku Iyo a partisipá den e GRANSLAM i el a bolbe hunga riba center court na wimbledon, Su siguiente aña el a hunga su último Davis Cup pa Venezuela, un torneo ku el a hunga 5 biaha total. Iyo su satisfakshon mas grandi riba tereno deportivo ta, di tabatin e honor di hunga riba center court na Wimbledon.
-
Clovis Lodewijks Papiaments:
Nòmber : Claudomiro (Clovis) Mauricio Lodewijks
Fecha Nasementu : 22 di Sèptèmber 1930
Lugá : Kòrsou
Deporte : Sòftbòl
A drenta salon di fama 1986
Clovis Lodewijks a nase 22 sèptèmber 1930 na Korsou.
Clovis na edat di 18 aña a kuminsá práktika e deporte di futbòl i a militá tantu den ekipo STACO (st. Albertus College) komo SITHOC (St. Thomas College)
Na edat di 18 aña Clovis a asumí e puesto di deportista i dirigente deportivo komo hungadó i dirigente di e ekipo di Futbol CENTRO DOMINGUITO.
Clovis a fungi komo presidente di e klup aki for di 1950 te ku 1965.
Na 1957 Clovis a keda inkorporá den direktiva di Curacaose Voetbal Bond i a okupá e puesto di segundo sekretario te ku 1963. Vários biaha Clovis a representá C.V.B. komo delegado durante eventonan Internashonal den eksterior. Na 1966 Clovis tabata kofundador di e ekipo di beisbòl Dominguito Sugar Kings ku awe ta karga e nòmber di WILD CATS/Banko di Caribe. For di 1958 te ku 1969 Clovis a okupá e puesto di presidente di e Komishon di Gobièrnu ( Sentral i Insular) ku tabata enkargá ku fomento di deporte pa ku e empleadonan i trahadónan di Gobièrnu.
Na 1966 Clovis a kuminsá dediká su mes na e deporte di Sòftbòl, den kual el a hasi karera internashonal. Durante di e aña ei Clovis a bira Presidente di e Federashon di Sòftbòl di Kòrsou i na 1968 e tabata kofundador i Presidente di e Federashon di Sòftbòl di Kòrsou i na 1968 e tabata kofundador i Presidente di e Federashon di Sòftbòl i Antia (NASOFE). Clovis a perkurá pa afiliashon di e ramo di deporte aki na organisashonnan Internashonal manera I.S.F. i Confederashon Sentro Amerikano i di Caribe di Sòftbòl.
Na 1986 durante di e 2o kampeonato Sentro Amerikano i di Caribe di Sòftbòl maskulino, Clovis a wòrdu elihí komo tesorero di e Confederashon aki. No a dura muchu largu ya ku e siguiente aña Clovis a bira Presidente di e Confederashon Centro Amerikano i di Caribe di Sòftbòl, puesto ku el okupante te ku 1979. Na 1969 Clovis tabata kofundador di Curacaose Sport Federatie i miembro di direktiva. Na 1971 Clovis a keda elihí komo Presidente di e Federashon aki te ku 1984. Clovis ta konosí komo un gran luchadó den deporte ,i a wòrdu hiba pa duna C.S.F. e rekonosimentu ku e tin awe. Pa yuda den formashon di dirigente atministrativo, tabata Clovis e tempu ei ku ayudo di Bestuurscollege, a manda buska sr. Gerard van Baarlen di Nederlandse Sport Federatie, pa duna kursonan di Bestuurskader na Kòrsou. Tabata bou di presidensia di Clovis ku Curacaose Sport Federatie a haña su propio ofisina na Mundu Nobo i ku Gobièrnu a pone personal na disposishon di e federashon aki. Clovis ta un ferviente fanátiko di kabai i pa esnan ku no ta na altura e señor aki a okupá e puesto di Presidente di Koningin Juliana Paardensport Vereniging for di 1969 te ku 1973.
Na 1971 Clovis a wòrdu elihí komo Vice- Presidente di e Federashon Internashonal di Softbol durante di un Congreso Mundial ku a tuma lugá na Montreal Canada.
For di e tempu ei Clovis a keda okupá e puesto aki te ku e fecha di awe.
Na vários okashon Clovis a representá e Federashon Internashonal na kompetensianan ofisial den e tarea Latino Amerikano.
For di 1973 te ku 1980 Clovis tabata miembro di direktiva di Komité Olímpiko di Antia Hulandes i a okupá e puesto di sekretario.
Na 1983 Clovis a bolbe wòrdu elihí den e direktiva di N.A.O.C.
Clovis ta tambe kofundador di e fundashon ku ta enkargá ku maneho di Sentro Deportivo Kòrsou, den kual direktiva e tabata for di 1974 te 1984.
Na 1984 Clovis a keda elihí pa aklamashon komo Presidente di Confederashon Panamerikano di Sòftbòl, ku na momento aki tin su sede na Kòrsou.
Clovis durante di su karera komo dirigente deportivo a risibí sin duda ta resaltá e hecho ku Clovis na 1981 a keda instalá den e Salon di Fama di e Federashon Internashonal di Sòftbòl kual tin sede na suidat Oklahoma U.S.A.
Na 1992 Clovis a risibí for di man di nos gobernador Dr. B. Leito e alto kondekorashon di Ridder in de Orde van Oranje Nassau, pa su trabou meritorio na bienestar di Kòrsou
BASEBALL : PACKERD-DEPORTIVO VENEZUELA I WILD CATS
Komo Dirigente Tékniko e tabata aktivo den e siguiente ramonan di deporte:
FUTBOL : CENTRO DOMINGUITO I SITHOC komo entrenadó
BASEBALL : PACKERD – WILD CATS komo Manager
Komo Dirigente Atministrativo el a okupá puesto den Direktiva di e siguiente klupnan i Fundashon na Kòrsou:
FUTBOL : S.V. CENTRO DOMINGUITO (Kofundador i Presidente)
BASEBALL : B.B.C. WILD CATS (Kofundador i Presidente)
SOFTBOL : S.B.C. COCA COLA-WILD CATS (Kofundador i Presidente)
HIPISMO : JULIANA PAARDENSPORT VERENIGING (Presidente)
FUNDASHON SENTRO DEPORTIVO KORSOU : (Kofundador i Sekretario)
Luego el a funshoná komo Presidente i miembro di Direktiva di e siguiente Organisashon Deportivo Nashonal i Internashonal.
CURAÇAOSE VOETBAl BOND: (2do Sekretario)
NEDERLANDS ANTILLIAANSE VOETBAL BOND: (Vokal)
CURAÇAOSE SOFTBALL BOND: (Presidente)
NEDERLANDS ANTILLIAANSE SOFTBALL FEDERATIE: (Presidente)
CURAÇAOSE BASEBALL ASSOCIATIE: (Visepresidente)
NEDERLANDS ANTILLIAANSE BASEBALL FEDERATIE: (Visepresidente)
CURAÇAOSE SPORT FEDERATIE: (Presidente)
NEDERLANDS ANTILLIAANS OLYMPISCH COMITE: (Sekretario)
CONFEDERACION CENTRO AMERICA Y DEL CARIBE DE SOFTBOL:
(Presidente)
CONFEDERACION PANAMERICANA DE SOFTBOL: (Presidente)
FEDERACION INTERNACIONAL DE SOFTBOL: (Primer Vice-Pres.)
ASOCIACION DE CONFEDERACIONES DEPORTIVAS PANAMERICANO(Tesorero)
DISTINKSHON DI MERITO PA SU LABOR DEPORTIVO:
* KONDEKORASHON ORDEN DE FRANCISCO DE MIRANDA 2da CLASE
* KONDEKORASHON ORDEN DE SAMANA VENEZUELA- ESTADO ARAGUA
* MIEMBRO HONORARIO DI CURAÇAOSE SOFTBALLBOND
* PRESIDENTE HONORARIO: DI CONFEDERACION CENTRO AMERICANO Y DEL CARIBE DE SOFTBOL
* MIEMBRO DI SALON DI FAMA DI FEDERASHON INTERNASHONAL DI SOFTBOL
* MIEMBRO DI SALON DI FAMA DI CURAÇAOSE SPORT FEDERATIE
* KONDEKORASHON A RIDDER IN DE ORDE VANORANJE NASSAU
* KONDEKORASHON MEDAYA DI ORO ORTOGA PA FEDERASHON DI SOFTBOL DI JAPON
* KONDEKORASHON BOTON DI ORO ORTOGA PACOMITE OLYMPIKO COLOMBIANO
* DISTINKSHON DI VARIOS FEDERASHON DI SOFTBOL DEN LATINO AMÉRIKA.
Aktualmente Sr. Lodewijks ta tabata den e siguiente klupnan i Organisashon:
BASEBALL : B.B.C. WILD CATS:(Visepresidente)
CURAÇAOSE SOFTBALL BOND:(Presidente)
NEDERLANDS ANTILLIAANSE SOFTBALL FEDERATIE: (Presidente)
CONFEDERACION PANAMERICANO DE SOFTBOL: (Presidente)
FEDERACION INTERNACIONAL DI SOFTBOL: (Primer Visepresidente)
CURAÇAOSE SPORT FEDERATIE: (Presidente)
ASOCIACION DE CONFEDERACIONES DEPORTIVAS PANAMERICANA:
(Visepresidente -ehekutivo)
-
Eduardo Adriana Nòmber: Eduardo “Beto” Adriana
Fecha Nasementu: 9 di Yüli 1925
Lugá: Kòrsou
Fayesé: 10 aprel 1997
Deporte: Atletismo /Peso
A drenta salon di fama na 1986
Prestashon loke di Beto Adriana
1938: Diskubrí pa sr. Luis Marco, a kuminsá ku treinmentu di kurso físika (Atlas)
1939 – 1942: Futbolista den Sentro Sta. Rosa
1940 – 1942: Miembro di klup di Bòkseo Villa Maria (Dr. Hugenholtsz) Komo hubenil.
Hungadó, masahista i entrenadó di “sportclub Veedam”
A fungi komo masahista di selekshon hubenil di futbòl di Kòrsou.
ATLETISMO
Nashonal:
1942: Diskubrí pa defuntu Henrique Coffie.
1942: Kampeon hubenil den 100 m estafèt , pusha bala di heru 2o lugá : bula leu.
3er lugá bula haltu, tira sper
1943: Kampeon sr. 100m pusha bala di heru.
Miembro di ekipo kampeon di estafèt
Miembro di ekipo kampeon Kareda di Waaigat
1944: Kampeon di sr. pusha bala di heru
Miembro di ekipo kampeon di estafèt
Miembro di ekipo kampeon di “Vijfkamp” pa ekipo
1945: Kampeon sr. pusha bala di heru
Miembro di ekipo kampeon “Vijfkamp” pa ekipo
Miembro di ekipo kampeon di estafèt.
1946: Kampeon sr. pusha bala di heru
Miembro di ekipo di “Vijfkamp” pa ekipo
Miembro di ekipo kampion estafèt
Internashonal:
1944: 3e lugá pusha bala di heru durante enkuentro Kòrsou-Venezuela
1946: Miembro di ekipo di Kòrsou ku a representá Kòrsou na Hulanda
Na Hulanda e siguiente resultadonan a ser logra:
3er lugá pusha bala di heru “Nederlandse Atletiek Kampioenschap”.
2x 2do lugá pusha bala di heru
Kampeon tiramentu di disko durante un (1) enkuentro
9 x 1e lugá pusha bala di heru.
Ganadó di promé medaya di oro pa Antia na e V Juegos Centro Amerikano y del Caribe na Baranquilla Colombia den pushamentu di bala di heru.
1950:Ganadó medaya di plata, pusha bala di heru, durante e VI Juegos Centro Amerikano i del Caribe na Guatemala.
1954. :Ganadó di medaya di plata den pushamentu di bala di heru durante e VII Juegos Centro Americano Y del Caribe na Mexico.
1959: Ganadó medaya di oro den pushamentu di bala di heru durante e VIII Juegos Centro Americano y del Caribe na Caracas Venezuela.
Mester hasi menshon ku te ku e último Juegos Centro Americano y del Caribe tene na Santiago de Los Caballeros na Sto. Domingo, Beto ta e atleta ku riba pushamentu di bala di heru a sa di gana mas medaya den sesenta añanan di eksistensia di Weganan aki.
PESO
Nashonal:
Diskubrí pa sr. Victor Kopra
1949: Mr. Curaçao den Bodybuilding
1950 / 1965: Kampeon di Kòrsou i Antia kategoria pisa i super pisa.
Internashonal:
1954: Kampeon kategoria pisa di Triangular Aruba – Venezuela – Kòrsou.
Ganadó medaya di oro kategoria pisa VII Juegos Centro Americano y del Caribe tene na Mexico.
1955: 3er lugá kategoria pisa “II Juegos Panamericao tene na Mexico
5o lugá kategoria pisa Kampeonato Mundial na Munchen.
1957: Kampeon kategoria pisa kompetensia Kòrsou- Venezuela
5o lugá Kampeonato Mundial na Persia (Iran)
1958: 7o lugá pisa Kampeonato Mundial na Estokolmo Suesia.
1959: Ganadó medaya di oro kategoria pisa III Juegos Panamericano na Chicago, Merka.
1960: Kampeon kategoria pisa AKampeonato Sentro Amerikano y del Caribe di peso tene na Caracas, Venezuela.
Partisipante na e XVI Olimpiada tene na Roma Italia, pero mester a retirá debí na leshonnan risibí durante di kompetensha.
1961: Kampeon kategoria pisa di kampeonato Centro Amerikano y del Caribe tene na San Juan Puerto Rico.
1962: Ganadó di medaya di plata kategoria pisa durante di e IX Juegos Centro Amerikano y del Caribe tene na Kingston Jamaica.
1963: 3er lugá kategoria pisa IV Juegos Panamericano tene na Sao Paolo Brasil. E ekipo di Antia a sali na di 2do lugá tras di Merka.
1965: Kampeon kategoria pisa di Kampeonato Centro Americano y del Caribe tene na Georgetowm, Guyana.
Kampeon kategoria pisa di A.S.U. Olimpiade tene na Aruba.
Beto ta miembro di direktiva di Cur. Gewichtheffers Bònt for di aña 1965.
Na aña 1954 i 1955 Beto a ser nombra deportista di aña. Na aña 1973 Beto a risibí e diploma di mérito di Curacaose Sport Federatie.
Beto a ser kondekorá dia 15 aprel 1971 ku Ere medaille verbonden aan de orde van Oranje Nassau in goud” .
Na aña 1970 Beto a kuminsá práktika e deporte di tiru. Beto a sa di bira kampeon di Kòrsou i di Antia na diferente okashon riba posishon :” promé riba rifel.
Den eksterior e.o. na Martinique, Venezuela, Mexico, Sto Domingo, Barbados, Trinidad Tobago i na Puerto Rico Beto a sa di representá Kòrsou i Antia dignamente.
-
Myrna Anselma Nòmber: Myrna Crescencia Anselma
Fecha Nasementu: 14 sèptèmber 1936
Lugá: Kòrsou
Deporte: Esgrima
Fayesé: òktober 2008
A drenta salon di fama na 1985
Myrna Anselma a kuminsá práktika e deporte di Esgrima na 1958 riba petishon di sra. H. Beaujon kende tabata e tempu ei kampion di Kòrsou i di Antia Ulandes.
Myrna a bira miembro di e klup di SITHOC su divishon di Esgrima. Su promé instrukshon di Esgrima Myrna a haña serka Maitre Hoevers.
Myrna a partisipá na su promé kompetensia den 1961 kaminda el a finalisá na di dos lugá. Na 1962 Myrna a logra su promé titulo den kompetensia riba nivel Antiano. For di 1962 te 1971 Myrna a keda komo number 1 di Kòrsou i di Antia Ulandes, i a partisipá den diferente torneo i kampionato Internashonal kaminda semper Myrna a destaká.
Na e weganan Sentro Amerikano i di Caribe ku a tuma lugá na Panamá na 1970 Myrna a logra un medaya di plata pa Antia Ulandes. Despues ku Myrna a bai Ulanda na 1971 te 1975 Myrna a retirá komo esgrimista aktivo.
-
Wilfred Pietersz Nòmber: Wilfred (Willie) Pietersz
Fecha Nasementu: 17 november 1935
Lugá: Korsou
Deporte: Beisbòl
Fayesé: 2 februari 1978
A drenta salon di fama 1985
Mr. Baseball DOUBLE YOU
Hungadó di Baseball Aktivo den Añanan 1961 – 1977
Miembro di Royal Scorpions B.B.C.
Logronan riba tereno, ta masha importante pa kualkier deportista. Ta nan ta pone e espektador haña atenshon pa su persona i asina ta konvertié den un ídolo.
Pero igualmente ta di importansia, ku e logronan riba tereno di wega, ta kompaña pa ehèmpelnan di dedikashon, disiplina i kompañerismo.
E introdukshon kòrtiku ku nos a kaba di presentá, ta pa siguí e presentashon di WILLIE PIETERS, hungadó di beisbòl, miembro aktivo ROYAL SCORPIONS BASEBALL CLUB na momentu di su morto trágiko dia 2 di febrüari 1978.
Mas òf ménos 16 aña WILLIE PIETERS a militá aktivamente den klase superior di beisbòl i kada klasifiká den grupo di hungadó, ku a destaká, sea de kampeonato regular òf torneo lokal, interinsular òf internashonal .
Aunke e rekuerdo di su hazañanan ta bibu ainda den memoria i mayoria di esnan presente aki, nos ta haña ku ta nesesario menshoná algun di su logronan, a fin di duna konstansia di eseinan i asina hustifiká ku datonan, e motibu ku a skohé pa forma parti di nos SALON DI FAMA . Sí t’asina ku e datonan ku nos ta duna no ta kompleto, pe loke nos por suministrá, ya ta basta pa nos meta.
Na aña 1965, Willy Pieters q.e.p.d. ta sali kampion bate di e torneo Beproma. E ta logra e distinshon aki, esta kampion bate di e kampeonato tambe na añanan 1967, 1968, 1969 i pa último bia na 1977.
E ta sali komo kampeon di homerun na añanan 1970, 1974.
Na aña 1968 e ta haña e distinshon di Most Valuable Player na aña 1972 mihó deportista di aña,.
Di un aña, esta 1967, nos tin e datonan, ku ela logra e tripel korona, esta ku e tabata kampeon bate, mas hit konektá i mas kareda empuhá, ademas e tabatin mas homerun, doblete tripel i kareda anotá.
Den e turneonan interinsular tambe Willy Pieters a destaká asina nos por menshoná ku ela forma parti dje tim ganadó di Firestone ku den dékada di 60 ta kohe e promé título di kampeon Antiano di Beisbòl.
Pa loke Willy Pieters a logra riba terenonan internashonal nos tin di menshoná na promé lugá ku na aña 1970, durante e weganan Panamerikano, a Panamá, ku Antia pèrdiendo tur nan 8 weganan , e ta sali kampeon bate ku un averahe di 560 punto, entre e 162 partisipantenan. Na 1967 e ta haña e distinkshon di mihó hungadó dje torneo tené na Hulanda, pa na aña 1972 e resultá e hungadó ku mas homerun konektá dje torneo ku ta tuma lugá e aña ei.
Na aña 1976, na okashon ku Curaçaose Baseball Associatie ta selebrá su 40 aña di exitensia, ku un torneo internashonal, e organisashon máximo ta dediká e torneo aki na Willy Pieters , komo rekonosementu pa su aporte n’e deporte.
Apesar di tabata i ta loke prensa a denomin’é un supestar Willy Pieters a duna prueba di su dedikashon na su deporte stimá dor di sea, train klupnan, aktua komo umpire pa klasenan ménos den kategoria ku e ta partisipá aden i en general hasi tur loke ta na su alkanse, pa propaganda su deporte stimá.
Mester pone aserka su kondukta ehemplar riba tereno i tambe pafó di esei, kaminda semper bai e ta un kompañero apresiá di su miembronan di ekipo òf di e selekshon, ku ta forma parti di dje.
Su entusiasmo pe wega kompaña pa un sentido di humor, ta insitá esnan ku ta rondon’é, pa tende lo mehor riba tereno.
Esaki en korto, ta loke nos por a trese dilanti awe na momentu ku nos designá WILLY PIETERS. komo miembro di nos SALA DI FAMA di deporte C.S.F.
-
Antoine Maduro Nòmber: Antoine Maduro
Fecha Nasementu: 20 di ougùstùs 1909
Lugá: Aruba
Fayesé: 25 yüni 1997
Deporte: Entrenadó di Futbòl
Sr. Antoine Maduro durante su trayektorio den deporte a kumpli ku aktuashonnan meritorio tantu komo hungadó i dirigente atministrativo. Sr. Maduro tabata aktivo komo futbolista di aña 1925 te 1941 komo miembro di e klupnan Trappers i S.U.B.T. di 1941 te 1950 sr. Maduro a keda aktivo komo veterano. Su ekselente kualidatnan komo linksbek a dun’é oportunidat pa defendé e kolónan di Kòrsou den selekshon, kaminda tambe sr. Maduro a fungi komo kapitan. Komo entrenadó tambe sr. Maduro a sobresalí i fuera di a entrená tantu Trappers komo S.U.B.T. sr. Maduro a haña e privilegio pa entrená nos selekshon nashonal i di kua selekshon el a partisipá den weganan Internashonal di 1950 te 1953, na entre otro Finlandia, Guatemala i Costa Rica.
Komo dirigente sr. Maduro tabata fundadó di tantu Trappers komo S.U.B.T. kaminda el a okupá vários funshon den direktiva. Di 1932 te 1946 Sr. Maduro tabata miembro di C.V.B.”(Curacaose Voetbal Bond)” den funshon di sekretario i tambe “kompetitieleider” kosnan grandi ku sr. Maduro a realisá sin duda ta e konstrukshon di loke a bira awe e Stadion di S.U.B.T. Sin ningun fondo finansiero nan a disidí pa tuma e kurashi pa bai kumpra e tereno na Kustbatterij i despues ku e doño di tereno a bai di akuerdo pa bende e tereno na rason di Fl.1,00 pa meter kuadrá, nan a organisá algun loteria pa por a kumpra e tereno na 1948.Tambe mester menshoná ku riba inisiativa di sr. Maduro, S.V. Trappers a bira e promé klup di futbòl ku a kumpra un reglamentu di futbòl serka K.N.V.B. “Koninklijke Nederlands Voetbal Bond”.
Imaginá bo ku ni C.V.B. “Curaçaose Voetbal Bond” mes no tabatin un reglamentu ofishal ainda e tempu ei. Na 1938 huntu ku srs. Corasol i Lodowika, Antoine Maduro a tradusí e buki di reglamentu di futbòl na papiamentu. Dia 1 di yüni 1952 sr. Antoine Maduro a tuma e desishon pa retirá for di deporte di futbòl i e tempu ei tambe komo dirigente di S.U.B.T.
Antoine Maduro:
* Emacipatie Prijs na 1969
* Apostolicam Benedictionem na 1977
* Premio Pierre Lauffer Chapi di Plata na 1982
* Personahe di Aña na 1983
* Doctor Honoris Causa (Universiteit van de
* Nederlandse Antillen) na 1984
* Officier in de Orde van Oranje Nassau.
Dia 25 yüni 1997 a drenta e lamentabel notisia ku Antoine a fayesé.
-
Juan Isa Nòmber: Juan Isa
Fecha Nasementu: 26 ougùstùs 1913
Lugá: Venezuela
Deporte: Beisbòl
Fayesé: 19 òktober 1993
A drenta salon di fama na 1985
Juan Isa a nase 26 di ougùstùs 1913.
Juan Isa mester wòrdu konsiderá komo un di e dirigentenan deportivo di Kòrsou ku a yega di okupá e puesto mas haltu den un federashon Internashonal di deporte kual ta e puesto di presidente di e federashon Internashonal di Beisbòl.
Esaki sin duda mester wòrdu konsiderá un honor pa kualkier dirigente deportivo di un pais. Tantu na nivel Insular komo Antiano Juan a yega okupá diferente puesto importante den e diverso organisashonnan i asina a duna un aporte importante na desaroyo di deporte na Kòrsou.
• Di aña 1954 te ku 1970 Juan Isa tabata presidente di FEBEKO.
• Di aña 1954 te ku 1962 Juan tabata miembro di direktiva di N.A.B.L.O.
• Di 1962 te ku 1983 Juan Isa tabata miembro di direktiva i N.A.O.C. di kual tabata presidente for di 1972 te 1983.
• Di 1962 te awe sr.Isa ta presidente di Stichting Expliotatie Sporttereinen
• Di 1966 te 1983 Juan tabata miembro di direktiva Koninkrijksport Liga .
• Riba nivel antiano Juan Isa a forma parti di direktiva di N.A.B.A.F.E. di 1965 te 1974 di kual e último 4 añanan komo presidente.
• Di 1968 te 1971 Juan Isa tabata presidente di Curacaose Sport Federatie i na nivel internashonal sr. Juan Isa a okupá komo úniko antiano e puesto
di presidente di e Federashon i=Internashonal di beisbòl amatùr di 1969 te 1974.
• Na 1979 Sr. Isa a bira miembro di Stichting Sporttereinen Brievengat.Nos mester menshoná tambe e hecho ku sr. Juan Isa tabata kofundador di diferente organisashon importante pa nos deporte, e.o. Nederlands Antilliaanse Olympische Comite, Stichting Expliotatie Sporttereinen ,Konkrijkksport Liga, N.A.B.A.F.E., C.S.F. i Curaçao Little League.
-
Guillermo Haseth Naam: Guillermo Julio "Shon" Haseth
Geboortedatum: 23 mei 1914
Locatie: Curaçao
Overleden: 21 augustus 1995
Sport: Voetbal
In 1985 opgenomen in de Hall of Fame
* Bestuurslid van R.K.S.V. Sithoc
* Bestuurslid van de Curaçaose voetbalbond
* Bestuurslid van de Curaçaose honkbalbond
* Bestuurslid van de Curaçaose basketbalbond
* Bestuurslid van de honkbalbond AMSTEL
1961 – Als technisch directeur van SITHOC: Kampioen van Curaçao en de Antillen
1962 – Als technisch directeur van SITHOC: Kampioen van Curaçao en de Antillen
1963 – Als technisch directeur van het nationale team in El Salvador, tijdens wedstrijden
Midden-Amerika en het Caribisch gebied, eindigde als nummer 3 van de 9 landen. 1963 – Als technisch directeur van Jong Colombia: Kampioen van Curaçao, 1962-1963-1966-
1967-196-, 1969-1972-1975-1976.
1966 – Als technisch directeur van Jong Colombia: Kampioen van de Antillen
1966-1968-1969-1973-1974-1977-1978-1979.
1967 – Als technisch directeur van Jong Colombia behaalde hij tevens: Kampioen van de Antillen.
1968 – Jamaica: CONCACAF Caribisch Kampioen
1969 – Als technisch directeur van de jeugdselectie bij de Koninkrijksspelen in Suriname:
Kampioen. 1969 – Als technisch directeur van het nationale team in Costa Rica tijdens wedstrijden
Midden-Amerika en het Caribisch gebied: eindigde als nummer 3.
1970 – Als technisch directeur van de selectie in Panama,
tijdens wedstrijden behaalde C.A.C. de zilveren medaille.
1971 – Als technisch directeur van de Koninkrijksspelen in Nederland eindigde hij als tweede.
1979 – Op Curaçao: CONCACAF Caribisch kampioen
1979 – In El Salvador: CONCACAF runner-up.
-
Juan Leito Nòmber: Juan (Bennie) Leito
Fecha Nasementu: 26 yüni 1937
Lugá: Kòrsou
Deporte: Natashon
Fayesé: q.e.p.d
A drenta salon di fama 1985
Bennie for di aña 1949 ora ku e zwembad di Rif a habri su portanan ofisialmente a traha einan. Segun e añanan a pasa Bennie a logra finalmente di bira Beheerder di e zwembad. Al mismo instante e a sigui komo instruktor. Aki e a sigui traha te ku den 1986 despues di 37 aña di trabou na Rif e a fayesé. Durante su karera Bennie ku su gran sentimentu i rèspèt pa su próhimo a gana rèspèt i rekonosementu di tur esnan ku a anda ku n’e i di hopi instanshanan riba nos Isla.
Na aña 1975 Bennie a wòrdu kondekorá ku:
* Eremedaille verbonden aan de Orde van Oranje-Nassau.
* Tambe a risibí un plakat di Mérito duna pa Departamentu di Desaroyo Públiko.
* Kultura i Deporte, pa motibu di su méritonan den e ramonan aki.
* Plakat Zwem-Pionier A Duna pa N.A.Z.B.
* Plakat di Stichting Rif-Zwembad komo prueba di dedikashon i trabou sobresaliente.
* 1984 Plakat di Mérito Pa labor i kontribushon ekstraordinario na bienestar di
R.K.S.V. SITHOC voetbal vereniging.
* 1988 C.S.F Award pa dedikashon komo dirigente deportivo
Bennie tabata un deportista all-a- round pero tambe self-made.
El a dediká hopi tempu na Boxeo ku pupilanan manera e.o. Galento Jr. Hopi aña tambe e a duna na futbòl kaminda e tabata entrenadó di , welpen, pupillen, aspirant i junior.
El a fungi tambe komo masahista di e ekipo di futbòl grandi SITHOC.
Bennie al lanta e klup di landamentu SITHOC for di apertura di Rif Zwembad, i a traha komo coach den tur e disiplinanan. E tabata masha orguyoso di su pupillonan. Pero semper e tabata papia di esnan ku a destaká manera Randy Wiel, Ruthley Isidora, Nilo Fernandes esakinan di natashon i di Sixto Djun-Djun Rovina di futbòl. Bennie Leito un gran deportista, un gran lider i un instruktor renombrá kende durante hinter su bida produktivo a dediká su mes na edukashon di nos hubentut. Ku gran amor pa nos muchanan semper e tabata presente pa yuda nan ku nan desaroyo tantu deportivo komo humano. Bennie tabata un hòmber ku prinsipionan fuerte. Disiplina tabata laga ku e tabata eksigí di grandi i chikí. Rèspèt pa un otro ser humano ta un di e balornan mas haltu ku e semper a purba di desaroyá den su alumnonan.
Su relashon honesto i strikto ku e tabatin ku hende tabata un di e karakterístikanan di su persona ku a demanda rèspèt di tur hende ku a anda ku n’e. Inkansa-bel ku dedikashon i amor e tabata yuda kada mucha ku kier a siña i dediká su mes na landamentu i e tabatin e kapasidat pa mira un talento for di tempran i train e adekuadamente. I asina for di 1949 ora ku e pisina di Rif a keda kla e fundeshi di klup SITHOC a keda forma. SITHOC ta Bennie i Bennie ta SITHOC. Ya for di tempran SITHOC tabatin diferente sekshon manera figuurzwemmen, waterpolo i lantamentu kompetitivo. Tur hende sa di su esfuersonan pa hasi nos klup esun di mas mihó na Kòrsou den tur ramo. I por konstatá ku e a logra e meta ei gloriosamente ku un tim den kual tur e talentonan ku e a deskubrí a haña formashon deportivo i awor ta representando Kòrsou i Antia den un forma ekselente. Bennie ta esun ku a forma e sekshon di veteranonan i e sekshon aki ta un ku a bira masha yega na dje i visa versá.
Manera tur nos miembronan sa SITHOC awor aki ta konsistí ademas di un sekshon di veteranonan di un sekshon di training, sekshon di pre-top, sekshon di tòp, sekshon di waterballet (sunchro), sekshon di waterpolo hubenil i senior i un sekshon di instrukshon (zwemles). Den su karera komo “beheerder” di Rifzwembad Bennie a konfrontá difikultatnan serio ku e pisina. Pipanan ku frekuentemente tabata frusa i kibra, pòmpnan ku no kier a traha, sefta den laman ku mester a wòrdu kambia etc etc. Pero Bennie semper a logra ku su personalidat persistente pa haña un solushon pa e problemanan aki. Sea ku òf sin rekursonan finansiero pero semper ku hopi sosten i forsa di su amigunan den tur sekshon di nos komunidat e a logra di mantené e pisina di Rif operashonal. Tabata duele ku e último añanan Rif a sigui bai atras apesar di su luchanan. Den 1983 su speransa a lanta ora ku un rapòrt di un komishon a resultá den un reservashon di 100.000 florin di Banko Maduro pa renová e pisina. Pero lástimamente no a keda kla.
I p’esei nos kier a hasi un yamada na tur instansianan konserní pa hasi tur esfuerso posibel pa realisá e soño di nos gran edukador, luchadó Bennie pa e fasilidat aki bira un digno di nos komunidat, digno di un persona manera Bennie Leito ku semper a mira e pisina komo un nesesidat krusial pa formashon di nos hubentut.
Tambe no ta kere ku e Rifzwembad aki lo mester bira e momento pa rekordá e gran persona aki. I nos ta proponé pa bai yama e fasilidat aki Pisina Memoria Bennie Leito.
Laga nos sigui bo ehèmpel Bennie komo lider , edukador, deportista i ser humano.
-
Mordy Maduro Nòmber: Mordy L.S. Maduro
Fecha Nasementu: 12 sèptèmber 1921
Lugá: New York
Deporte: Futbòl
Fayesé: 23 mart 1982
A drenta salon di fama na 1985
Deporte Futbòl semper tabata pega na su kurason i e tabata un fiel espektador di partidonan di su klup favorito “Jong Holland” den Stadion di Rif dia 9 mei 1951, Mordy a drenta Direktiva di CVB komo Presidente i no a tarda muchu ku CBV a haña su promé ofisina den Edifisio di L.H Palacios (Lucky Strike) na plaza Wilhelmina Plein. Na 1953 CVB a muda su ofisina pa Molenplein, e clubhuis di Stichting CVB, anterior domisilio di famia Shon Wewe Lieder den Dr. Engels.
Durante su presidensia un kantidat grandi di ekiponan estranhero a bishita Kòrsou i fanatiko di futbòl tabata di pláseme.
Sr. Mordy Maduro
• Di aña 1959 pa aña 1971 tabata Presidente di N.A.V.U.
• Na aña 1961 pa aña 1968 a okupá e puesto di Vice Presidente di FIFA.
• Di aña 1968 pa aña 1972 el a haña e nombramentu komo miembro honorario di N.A.V.U.
• Komo miembro di honor di FIFA i tambe di Concacaf el a ser honra na aña 1974.
Dia 23 di mart 1982 e gran hòmber aki a bai laga nos, kaminda te awe nos no por a yena e bashí ei.
-
Ergilio Hato
-
Ernest Smith Nòmber: Ernest Felix Smith
Fecha Nasementu: 19 di novèmber 1923
Lugá: St. Lucia
Fayesé: 4 sèptèmber 1982
Deporte: Umpire di Beisbòl
A drenta salon di fama na 1985
Ernest Felix Smith a nase na St. Lucia dia 19 di novèmber 1923 i a bini Kòrsou dia 2 di febrüari di aña 1943. Dia 6 di mei 1949 Smith a bai biba na Aruba te 16 di sèptèmber 1950, dia ku el a bolbe bek Kòrsou i bai biba na Mahuma.
Bibando serka banda di unda e ekipo Vesta tabata prosedé, Ernest Smith a bai yuda e ekipo di futbòl aki, defendiendo bou di e latanan komo un bon portero di e promé onsena te na aña 1956. Di aña 1956 bini ariba Ernest Felix Smith a dediká su mes prinsipalmente na e deporte Baseball, den kual el a partisipá tantu komo pelotero, dirigente tékniko den tur e fasetanan komo tal esta entrenadó, coach i manager, i alabes komo umpire, kual funshon el a ehersé i eksilá den dje pa 26 aña largu te 4 di sèptèmber 1982, dia ku el a fayesé.
Siendo pelotero, Sr. Smith a aktua den e ekipo Chicago, komo dirigente tékniko el a funshoná komo entrenadó i manager den tantu Little League Senior League, klase A i AA pa vários aña. Alabes e tabata entrenadó i manager di selekshon di tantu Kòrsou komo Antia na vários okashon. Su kontribushon na konstrukshon di Little League Ball Park tabata valioso.
Umpire for di aña 1956, Ernest Felix Smith tabata un dje luchadónan grandi pa organisá Curaçao Umpire and Scorer Association. E tabata un miembro kumplidó i dispuesto na yuda tur momento, tantu paden komo pafó di tereno, PA SU BON TRABOU TA KONSIDERE KOMO E MIHO UMPIRE KU KORSOU I ANTIA A KONOSÉ.
Su presensia riba tereno tabata nifiká rèspèt.
Smith a bira umpire internashonal na aña 1970 i a keda esaki te na ora di su morto. El a aktua na vários kampeonato mundial amatùr, weganan Panamericano, Sentro Amerikano i del Caribe i otro tipo di torneonan Internashonal.Despues di a kaba di aktua eksitosamente den weganan Centro Amerikano i del Caribe 1982 na Habana, Cuba, Smith mester a ninga un invitashon pa aktua den kampeonato Mundial Amatùr 1982 na Korea, komokiera ku su mama tabata sufri kebrante di salu. FEDERASHON MUNDIAL DI BASEBALL AMATEUR AINDA. tabata konsiderá Ernest Felix Smith komo un dje mihó umpirenan amatùr di mundu. Den su último kontribushon na su deporte preferí, dos dia promé ku su morto repentino dia 4-9-82, Smith a aktua komo chiefumpire den Play -Off Semi-final pa Kampeonato di Kòrsou 1982
-
Hector A. Rosario Nòmber: Hector Asuncion Rosario
Fecha Nasementu: 25 mei 1925
Lugá: Kòrsou
Deporte: Kronista Deportivo
Fayesé: 10 ougùstùs 2008
A drenta salon di fama na 1985
Hector Asuncion Rosario, a kuminsá den krónika deportivo den kuminsamentu di añanan ‘ 50 na La Prensa, di kual diario despues e tabata enkargá ku redakshon. A introdusí elekshon di 5 deportista anual, komo promé distinshon pa deportistanan tur aña.
De añanan 50 el a kuminsá tambe ku e promé programa deportivo semanal na radio, na CUROM (e tempu ei den Fòrti riba Rif).
Pa e emisora ei el a kuminsá tambe ku e promé transmishonnan di futbòl regular na Papiamentu. El a keda den narrashon di futbòl di e tempu ei te ku aña 1980. Tambe e ta narador di Boxeo.
El a kuminsá i a hib’é pa mas ku dies aña e promé programa semanal deportivo na Televishon (patrosiná pa Shell).
Na televishon el a kontinuá ku elekshon di e 5 mihó deportistanan di aña. El a skirbi pa un periodo breve pa un suplemento deportivo di e diario AMIGOE y tambe un kolumna den NOBO. E tabata na momento dado e promé ku tabata komentá deporte na tur tres media, esta korant, radio i televishon.
Na 1983 a kuminsá ku e promé programa deportivo diario na Televishon.
Hector Rosario den su hubentut ta práktika futbòl, atletismo i kòrfbal, i tabata forma parti di e ekipo di Independiente ku na 1941 a bira kampeon di Futbòl si Korsou. Sr. Rosario tabata pa vários aña presidente di e klup kampeon di beisbòl dje tempu ei, “Lucky Strike”, i tabata den direktiva di Federashon di Beisbòl e tempu ei presidí pa e Kònsùl Dominicano aki, Don Andres Julio Espinal. Hector Rosario a bira promé kronista deportivo pa ser inkluí den e Galeria di Salon di Fama di C.S.F.