-
Henk Alfons d'Arnault Papiamentu
Henk ”Henky” Alfons D’Arnault a nasé dia 2 di òktober 1942.
Henky a sera konosí ke e deporte di vòli na Xaverius College, partisipando komo hóben den weganan di skol kontra di skolnan e.o. Radulphus College i Peter Stuyvesant.
Den e weganan Henky a midi forsa kontra di e grandinan di e tempu ei Eda Halabi, Ivan Asjes, Geoffrey Goede, Harold Casper.
Durante un di e partidonan Harold “Pototo” Casper a serká Henky pa hasi un “try out” den e ekipo kampion di Kòrsou Sithoc, ku a resultá un éksito. Ku Sithoc Henky a titulá no ménos ku 14 okashon kampion huntu ku hungadónan manera Toy Leend, Henky de Haseth, Harold Samson, Dito Ravenstein.
Henky su karera tabata impreshonante komo hungadó, árbitro, entrenadó i dirigente. Komo hungadó Henky a partisipá na “Juegos Centro Americanos y del Caribe” na Panama na aña 1970 i na Santo Domingo na aña 1974.
Komo árbitro na aña 1976 Henky a sali esun mas destaká. Na aña 1977 Henky a siguí un kurso pa árbitro internashonal na Santo Domingo. Na aña 1978 Henky a flὺit wega durante C.A.C. na Medelin, Colombia. Na aña 1980 Henky a optené su karnèt ofisial di árbitro internashonal. Na aña 1982 Henky a partisipá komo árbitro na C.A.C. na Santiago de Cuba, na aña1985 Henky a flὺit durante di NORCECA na Santo Domingo tambe durante Torneo Internashonal pa selebrá 10 aña di Independensha di Sürnam. Na aña 1988 Henky a bira miembro di Komishon di Arbitrahe di NORCECA i asina a partisipá na NORCECA na aña 1989 na Puerto Rico. Henky tabata árbitro aktivo di Federashon di Vóliból pa mas ku 35 aña.
Henky na aña 1981 tabata entrenadó di selekshon húbenil na kampeonato na Costa Rica. For di aña 1978 Henky tabata forma parti di direktiva di FEVOKO na masha hopi okashon. Henky tabata tambe un bon pelotero komo pitcher di Antillanos, Chicago, Firestone i Super Shell di aña 1961 te 1970. Di aña 1980 te ku aña 1983 Henky tabata coach di Alpha Zelbo ku pa tres aña konsekutivo a titulá kampion di Kòrsou den beisbòl.
14 di desèmber 1985 Henky a ser instalá komo miembro di honor di FEVOKO. Kampeonato 2013/2014 a ser dediká na Henky.
Henky a partisipá na 4 “Juegos Centro Americanos y del Caribe” aña 1970 komo hungadó i na aña 1978, 1982 i 1986 komo árbitro.
-
Eric Anthony Gregorio Ogenia Papiamentu
Eric Anthony Gregorio Ogenia a nasé dia 12 di aprel 1954.
Na aña 1964 ora a fundá Xaverianen Eric tabata un di e promé nan ku a afiliá. Eric nunka a praktiká vòlibòl organisá si e deportenan di baseball, futbòl i atletismo. Despues di Eric su regrego for di Ulanda, el a bolbe ku Xaverianen ku e ekipo femenino na e momento ei a kibra e dinastia di Amstel Volleymaster.
For di aña 1980 bin ariba Xavarianen bou di mando di Eric a bira e organisashon di mas grandi den vòlibòl lokal i e timnan maskulino superior a partisipá den final for di aña 1984.
Eric su trayekto komo dirigente a kuminsá na aña 1983 ora el a djòin Boy Doran den direktiva di vòlibòl.
Di 1984 pa 1986 Eric tabata presidente di KVH huntu ku Cheryl Royer, Edson Ersilia, Efren Candelaria i Truus Isidora.
Eric a presidí Federashon di vòlibòl di Kòrsou di 1985 pa 1986 i di 1989 pa 1991. Di aña 1991 pa 1994 Eric a forma parti di direktiva den diferente funshon. Di 2004 pa 2005 Eric tabata forma parti di direktiva di FEVOKO promé komo presidente suplente despues komo presidente. Tambe den direktiva di NAVOBO promé komo tesorero na aña 2003 i despues komo presidente te na momento ku Antias a stop di eksistí na aña 2010.
Bou di presidensha di Eric a organisá dos kampeonato di CAZOVA maskulino infantil na aña 2010 aki Kòrsou a sali kampeon i a klasifiká pa NORCECA infantil. Na aña 2012 a organisá CAZOVA femenino infantil na Kòrsou. Dos torneo klasifikashon pa kampeonato mundial di FIVB akin a Kòrsou. Eric a forma parti di direktiva di CAZOVA ku ta asosashon subzonal di vòlibòl di nos region komo tesorero.
Den NORCECA Eric ta forma parti di e komishon finansiero komo ouditor interno te dia di awe. Eric tabata tambe den Curaçaose Sport Federatie komo Segundo tesorero di aña 1993 te aña 2000.
Di aña 2000 pa 2004 Eric a fungi komo tesorero di NAOC.
Tambe a organisá na aña 2006 promé kurso pa coach FIVB nivel I, na aña 2010 kurso di entrenador húbenil, na aña 2012 ku koperashon di NORCECA kurso di sistema elektróniko kaminda por saka diferente dato di hungadó durante wega i tambe e mihó hungadó den diferente area.
Eric a sòru pa vlur pa un kancha di vòlibòl na sala di Don Bosco.
-
Raymond Rafael Martha Papiamentu
Raymond Rafael Martha, mihó konosí komo Remo (Atletismo)
Deportista/Dirigente.
a nase 28 febrüari 1950
Raymond Martha mihó konosí komo Remo Martha a nase dia 28 di febrüari di aña 1950.
E ta number 7 di un famia ku ta konsistí di nuebe ruman.Remo a sigui su estudio na Xaverius College, st. Ignatius College i Peter stuyvesant College kaminda el a terminá su estudio komo maestro di skol. E tin diplomanan di Hoofdakte, gymnastiek L.O. i Leraren Opleiding Geschiedenis en Aardrijkskunde. E ta kasá ku sra.Madeline Snijders i nan tin 3 yu hòmber.Ray, Reno i Terence.
Na edat hóben Remo a demostrá su talento den vários ramo di deporte entre otro futbòl, baseball i atletismo. Komo mucha di Suffisant i un bon alumno di St.Xaverius – i St. Ignatius College vòlibòl naturalmente no por a keda afó.
E echo ku al final e la skohe vòlibòl komo su deporte number 1, e tin ku gradisí sr. Ivan Requena ku a aserk’é na aña 1965 na edat di 15 aña pa forma parti di su klup di vòlibòl ku e tempu ei tabata yama N.I.V.A.D.A. Sr. Ivan Requena e tempu ei a kalkulá ku Remo lo a bira mes haltu ku su ruman hòmber grandi di mas ku dos meter ku ta yuchi Martha e famoso basketbolista di Lightning. Anke Remo no a alkansá e altura di su ruman hòmber, no a duel Ivan Requena nunka di a hasi e eskoho ei pasobra Remo a resultá un hungadó sumamente balioso ku semper a saka su kara tantu riba tereno komo for di tereno.
Remo tabata e tipo di hungadó ku por a wòrdu uzá tur kaminda pasobra e tabata dominá e téknika di vòlibòl den tur aspekto i ademas e tabata hopi inteligente den planiamentu di strategia i su ehekutashon. No a dura mashá ku nan a skohe Remo pa forma parti di selekshon di Kòrsou na aña 1967. E la forma parti di tur e selekshonnan ku a enfrentá St. Domingo, Venezuela, Puerto Rico i Aruba den e temporada di 1967 pa 1969.
Na 1970 e la hasi su promé biahe grandi ku selekshon na momentu ku Antiyas a partisipá na e weganan Centro America i del Caribe na Panama. Por sierto e selekshon ku te ku awe a logra e mihó resultado riba papel un di 4 lugá bon meresí.
Ni Remo ni ningun otro hende por a imaginá nan mes ku e biahe aki tabata komienso di un trayektoria largu di su partisipashonnan na weganan Centro America i del Caribe ku nos por konsiderá komo e weganan Olimpico di nos region. Tambe Remo a partisipá den diferente kampionato di NORCECA. Promé komo hungadó, despues komo entrenadó, despues atrobe komo hungadó i despues atrobe komo entrenadó.
Un aspekto masha remarkable den e karera deportivo di Remo tabata ku for di komienso di su karera e la haña chèns di desaroyá su talentonan komo entrenadó i esei a kore sam sam ku su karera komo hungadó. Pues semper e la trein i hunga pareu.
E tabata e asistente di Sr, Requena den NIVADA ku a traves di tempu a kambia vários nòmber. Miéntras ku e tabata forma parti di selekshon maskulino ela trein selekshon femenino na mesun momentu. Pa un temporada di mas o ménos 3 aña e la trein e dos ekiponan di Xaverianen tantu maskulino komo femenino.
Na 1974 Remo a risibí e distinshon komo e hungadó mas balioso di e selekshon di Antiyas ku a partisipá na e weganan Centro America i del Caribe ku a tuma lugá na Republica Dominicana. Un honor grandi si tuma na konsiderashon ku e aña ei nos selekshon tabata konsistí di hungadónan fuerte manera Toy Leent, Dito Ravenstein, Errol Rooi, Patricio Bridgewater, Lio St. Hilaire i e rumannan Elmer i Richinel Petronilia.
E mesun aña 1974 aki, Remo formando parti di e ekipo Mendoza Stars a logra di kue e título di kampion di Kòrsou den un partido final memorabel riba e kanchanan di CSC na Damacor
kontra e fuerte ekipo di Supercleaning enkabesá pa Errol Rooi. E partido final aki a establesé un rekòr na asistensia ku te na 2015, 41 aña despues no a wòrdu kibrá.
Na 1977 Remo Martha huntu ku Edson Ersilia, Max Elstak i Meiller Lourens a haña e oportunidat pa sigui un kurso di entrenadó na nivel dos na México. Un kurso masha intensivo ku a dura tres siman largu.
E kurso aki, huntu ku e preparashon lokal ku e la haña serka e entrenadó hulandes en felis memoria sr. Kees de Looze, e guia práktiko ku ela haña serka Ivan Requena i tambe su formashon komo maestro di skol i di edukashon físiko a dun’é un bon base pa ela bira un di e mihó téknikonan di nos vòlibòl.
Na 1978 Remo na un edat relativamente hóben ,huntu ku Edson Ersilia a tuma rienda di nos selekshon nashonal maskulino.
Den un relashon di trabou masha estrecho Remo i Sonny a logra trese kambionan struktural
den preparashon di nos selekshon. Nan a trese un revolushon den preparashon di nos selekshon nashonal ku den kuminsamentu a haña hopi resistensia pero ku al final tur hende a bin komprendé ku ta asin’ei mester prepará o laga.
Na 1978 Remo a disidí na lanta su propio ekipo Stakamahakchi. E nukleo di hungadornan tabata konsistí di su propio alumnonan di Margrietschool na Buena Vista i un grupo di amigunan di Groot Kwartier.
Ku lantamentu di Stakamahakchi Remo a demostrá ,ku entrenamentu fuerte i rígido e por a produsí un tim kampion den ménos ku 5 aña di tempu.
Na momentu ku Stakamakchi a lanta nan tabata trein 3 biaha pa siman na un kantidat promedio di 10 ora pa siman. Komo ku e ekipo no por a produsí un armadó di wega di kaliber rápidamente, Remo a disidí na bandoná e ekipo den kual e tabata militá(Sansui ) pa e mes tuma e tarea di armadó di wega den Stakamahakchi. E resultado tabata ku den su promé aña di eksistensia Stakamahakchi a logra un título di supkampion den klase A . E siguiente aña nan a titulá kampion di klase A i a promové pa klase superior.
Den su promé aña den klase superior Stamahakchi a terminá na di 3 lugá. Pa despues bira kampion di Kòrsou i di Antiyas pa 3 aña konsekutivo. Remo a hunga un ròl instrumental den tur e éksitonan aki tantu komo hungadó komo entrenadó.
Na aña 1981 Remo tabatin e opshon pa sea prepará e selekshon ku mester a partisipá na e weganan di Norceca na Mexico o forma parti komo hungadó den e preselekshon. Remo a opta pa partisipá den e preselekshon komo hungadó i wòrdu skohé den e 12 hungadónan ku a bai representá Antiyas. E selekshon aki tabata na enkargo di Toy Leent i Harold Schoop.
Na 1982 Remo a bolbe haña enkargo pa prepará e selekshon ku mester a partisipá na e weganan Centroamericano na Cuba. Un leshon di ultimo ora di e armadó di wega di e tempu ei Michael Thielman a obligá Remo mes pa forma parti di e selekshon ku e mes a prepará komo hungadó.
Na 1983 durante e kampionato di Norceca na Indiana, Remo a partisipá definitivamente na su ultimo kampionato komo hungadó na nivel di selekshon.
Un di e 2 selekshonnan ku a duna Remo hopi satisfakshon komo entrenadó tabata e selekshon ku a partisipá na e NORCECA di 1985 na Republica Dominicana. Un selekshon renová i hóben ku refuerso di un a dos veterano. E selekshon aki a logra un meritorio di 5 lugá tras di Cuba, Merka, Canada i St. Domingo, lagando nan tras Puerto Rico , México i lo demas.
E selekshon di 1990 ku a partisipá na e weganan Centro America i del Caribe na Guadalajara Mexico tesun ku a yega mas serka di un medaya Centroamericano despues di Panama1970.
Na tur Remo a partisipá sea komo hungadó o entrenadó na 7 wega di CAC i 6 kampionato di NORCECA.
Weganan Centro America i del Caribe Kampionato di NORCECA
1970 Panama (hungadó) 1979 Repúblika Dominikana (entrenadó)
1974 Repúblika Dominikana (hungadó) 1981 Mexico (hungadó)
1978 Colombia (entrenadó) 1983 Indiana (USA) (hungadó)
1982 Cuba (entr/hungadó) 1985 Repúblika Dominikana (entrenadó)
1986 Repúblika Dominikana ( entrenadó) 1989 Puerto Rio (entrenadó)
1990 México (entrenadó) 1993 New Orleans (USA) (entrenadó)
1993 Puerto Rico ( entrenadó)
Na 1990 Remo huntu ku Ramiro Hart nos instruktor internashonal a sigui un kurso di upgrading na Canada duná dor di e mihó entrenadó nan di Merka i di Canada.
Na 1995 Remo a pone un punto final na su envolvimentu pa ku selekshon na momentu ku el a partisipá komo tékniko den Caribbean Cup na Virgen Islands ku un selekshon formá 50/50 ku St. Maarten.
Na aña 20……… Remo ta hasi un comeback ku selekshon pa asistí Henri Delfina ku e selekshon di dama ku a partisipá na e torneo CAZOVA (Caribean Cup) na Sürnam. Tambe Remo a asistí Delfina den e selekshon ku mester a hunga pa klasifikashon pa mundial na 2013 i 2014.
Remo su aporte na vòlibòl tabata i te ainda ta hopi balioso. Durante di e 50 añanan aki masha mucha a siña e téknikanan básiko o avansá di vòli serka dje. E la fungi den kasi tur funshon den nos vòlibòl. Entrenadó, hungadó, Dirigente atministrativo, dosente di kurso i klínika i ora esei tabata nesesario hasta el a flùit i skore algun wega.
Na 1990 na momentu ku vòlibòl hubenil tabata menasá di kai den dekadensia, Remo a asumí e responsabilidat komo presidente di Komishon Vòlibòl hubenil huntu ku Errol Schoop, Henri Delfina, Bianca Sjak Shie, Ellen Meulens i Maritza Antonia pa duna un man pa rebibá i reskatá vòlibòl hubenil.
Remo ta un di e poko hungadónan si no ta e úniko ku a hunga vòli na nivel di klase superior durante di 4 dékada. Dékada sesenta, setenta, ochenta i nobenta. Esaki tabatin komo resultado ku Remo a bira e promé kombinashon di tata i yu ku a hunga vòli huntu den mesun ekipo na nivel di klase superior.
Na aña 1997 Remo a pone un fin definitivo komo hungadó na nivel di klase superior na edat di 47 aña.
Komo si fuera no tabata basta Remo a sigui na kabes di Stakamahakchi tantu komo tékniko i dirigente Atministrativo ku logronan signifikante. Na dos okashon el a logra e título di dòbel kampion di Kòrsou i di kopa ABC (Aruba, Bonaire, Curaçao) dirigiendo tantu e ekipo maskulino komo esun femenino.
Despues di 50 aña Remo por mira tras riba un karera sumamente remarkabel ku envolvimentu di hinter su famia. Tur su 3 yunan a logra di partisipá den selekshon di Kòrsou tantu den hubenil komo senior. Su señora esposa tambe tabata aktivo komo dirigente atministrativo di tantu Komishon hubenil komo di Stakamahakchi. Ku hopi satisfakshon e ta mira ku e simia Stakamahakchi ku el a planta na 1978 te ainda na 2015 ta un ekipo sólido ku partisipashon den kasi tur kategoria di nos vòlibòl. Stakamahakchi su lema ta ku nan ta mas ku un ekipo di vòli i ku kos bon semper por bira mihó.
Miembro di Honor di Volibol
-
Errol Rooi Papiaments
Nòmber : Errol Robert Rooi
Fecha Nasementu : 5 yüni 1953
Lugá : Kòrsou
Deporte : Volibol
Fayesé : 27 mart 2008
A drenta salon di fama na 2009
Sr. Errol Roberto Rooi:
A nasé na Kòrsou dia 5 di yüni 1953 I a fayesé djaweps 27 di mart 2008 na Hulanda.
E tabata kasa ku sra. Petronella A.M. Vermeulen, for di kua matrimonio a nasé un yu’i hòmber. Na tur Errol, tabata tin 3 yu’i. Oriana i Thaisa de Ley i David Vermeulen.
Na aña 1965 e la haña e oportunidat pa representá su skol “St. Paulus College”, den vòlibòl i mesora Errol a kuminsá destaká.
Na vários okashon Errol a bira kampion di vòlibòl eskolar.
Komo prospekto di vòlibòl, Errol a haña un oportunidat na aña 1969 pa bai hunga den Super Cleaning tim di Bruder Herbert.
Na aña 1972, Errol a bira kampion di Kòrsou i Antia ku Super Cleaning.
Na aña 1973, Errol a haña invitashon pa bai hunga vòlibòl na Puerto Rico.
Na aña 1974, Errol a hunga den selekshon di Antia na Juegos Centro Americano y del Caribe.
Na aña 1978, Errol a hunga den sekshon Antiano, den Panamerikano na Colombia.
Na aña 1978, Errol a bai Hulanda i a hunga den divishon máksimo pa e tim “Brevok”.
Den e mesun aña 1978, Errol a hunga vòlibòl pa selekshon di Hulanda kontra e sekshon di Estádos Unídos.
Na aña 1980, Errol Rooi a hunga pa e selekshon di Hulanda ku a finalisá di 4 den kompetensia Europeo na Alemania.
Na aña 1981, Hulanda a bira kampion den kompetensia Europeo na Skandinavia i Errol a keda skohe komo “Most Valuable Player”.
Na aña 1981, ku Errol Rooi na kabes, Hulandes despues di 25 aña ta logra di gana di Alemania.
Na aña 1983, Errol Rooi a bira kampion di Hulanda ku e tim “Starlift”, kua tim a bai kampionato Europeo i bira kampion.
Na aña 1983, Antia a pidi Errol Rooi pa hunga pa selekshon di vòlibòl na Mexico pa gana klasifikashon pa Cuba.
Errol a haña suspenshon di 2 aña serka Federashon Internashonal di Vòlibòl.
Na aña 1989, Errol Rooi ta regresá e tim di “Brevok”, ku e la kuminsá kuné na Hulanda.
Di aña 1990-1994, Errol a bini un temporada bek Kòrsou.
Na aña 2008, pa ta eksaktamente, djaweps 27 di mart 2008, Errol Roberto Rooi ta fayesé na Hulanda.
Entiero a tuma lugá na Hulanda, riba djaweps 3 di aprel 2008.
-
Geoffrey Goede Papiaments
Nòmber : Geoffrey Alan Goede
Fecha Nasementu : 7 aprel 1941
Lugá : Kòrsou
Deporte : Vòlibòl
Deportista/Árbitro/Dirigente
A drenta salon di fama na 1997
Geoffrey tin un trayektoria largu den Vòlibòl i ta envolví den práktikamente tur loke a pasa den vòli for di komienso di e deporte aki.
Geoffrey tabata interesá den tur aspekto di Vòli i a destaká tambe den tur, pues tantu komo hungadó di Selekshon, Árbitro Internashonal, Entrenadó i Dirigente Atministrativo lokal i Internashonal. Geoffrey a inisiá su karera den Lucky Masters ku 16 aña na 1957. El a forma parti di selekshon for di 1959 te ku 1972 i a partisipá na práktikamente tur torneo- i kampionatonan Internashonal durante di e periodo aki. Komo hungadó el a partisipá na Weganan Sentro Amerikano i di Karibe na añanan 1966 i 1970. Komo Árbitro Geoffrey a logra su diploma na 1961 i na 1973 a slag pa “Kandidato Árbitro Internashonal” na Bucaramanga-Colombia.
Na 1976 Geoffrey ta bira e promé Árbitro Internashonal di Kòrsou i di Antia Hulandes .
Geoffrey ta e úniko Árbitro di Kòrsou ku a “flùit” na Weganan Bolivariano na Barquisimento-Venezuela na 1981. Komo Árbitro Internashonal Geoffrey a partisipá na kampionato di NORCECA na 1977 na Sto. Domingo i na e Weganan Sentro Amerikano i di Karibe na Santiago-Cuba na 1982. Aki e tabatin un aktuashon destaká i a wòrdu apuntá pa “flùit” e wega final maskulino entre Cuba i Mexico. Pa mas ku 20 aña largu Geoffrey a funshoná komo entrenadó di vários klup e.o. Lucky Masters, Electronics, Toyoya, L&M. Olympic (Dama i Kabayero) i a yuda vários ekipo mas den nan preparashon tékniko.
Na 1975 Geoffrey ta haña su diploma di “Kantidaat Oefenmeester” na Ulanda.
Geoffrey a funshoná komo lider di vários kurso pa entrenadó i árbitro di Vòli na Kòrsou. Komo Dirigente di Vòli Geoffrey tabata Presidente di Lucky Masters pa mas ku 16 aña . Na 3 okashon e tabata miembro di Direktiva di CUVOBO/FEVOKO(Federashon Vòlibòl Kòrsou) ( 1963 – 1964: 1974 – 1976: 1981-1984) di kual e último dos periodonan el a okupá e puesto di Presidente. Di 1981-1983 i di 1998 pa 2002 e tabata den direktiva di NAVOBO (Federashon di Vòli di Antia Hulandes) i na 2001 e tabata den direktiva di CAZOVA (Federashon di Vòlibòl di Karibe).
Geoffrey tabata kofundador di Vòlibòl Hubenil na 1979 i Presidente di Komishon Vòlibòl na 1979 i 1980. Pa vários aña e tabata miembro di e komishon di Vòlibòl Eskolar. Durante Presidensha di Geoffrey Vòlibòl a konosé su añanan mas eksitoso. Tambe Geoffrey tabata dosente di Kursonan di A.B.O. i bestuurskader. Tambe el a funshoná un periodo korto den Direktiva di Komité Olímpiko di Antia Hulandes i for di 1982 te 1999 e tabata miembro di direktiva di C.S.F. Geoffrey na varios okashon tabata miembro di komishonnan ku tabata traha riba sistemanan pa maneho di deporte di Kòrsou. Huntu ku Frank Mathilda e a traha e base pa Nochi di Premiashon di CSF. Den Vòlibòl e tabata presidente di e komishon Organisadó di selebrashon di e di 8 lustro di FeVoKo i na vários okashon el a presidí komishonnan Vòlibòlistanan.
Pa hopi aña Geoffrey tabata miembro di Stichting Sporttereinen Brievengat (SDK). Geoffrey a bira Miembro di Honor di Federashon Vòlibòl Kòrsou, FEVOKO, na 1995
Na 1997 Geoffrey a ser instalá komo Miembro di Salon di Fama di CSF i na mart 2002 el a ser kondekorá komo Ridder in orde van Oranje Nassau.
Dia 28 di mei 2012 Geoffrey a lansa su website “HISTORIA DI VÒLIBÒL” i opsekiá esaki komo su regalo na Mundu di Vòlibòl i di deporte en general. Geoffrey ta konsiderá esaki e regalo di mas grandi ku e por a duna su deporte favorito VÒLIBÒL.
-
Eduardo Ravenstein Papiaments
Nòmber : Edgardo “Dito” Jose Ravenstein
Fecha Nasementu : 27 ougùstùs 1949
Lugá : Kòrsou
Deporte : Vòlibòl
A drenta salon di fama na 1995
Na aña 1963 Edgardo (Dito) Ravenstein na edat di 14 aña a kuminsá su karera den e ramo di deporte di Vòlibòl den e ekipo di Nevada ku despues a bira Wescar. Na aña 1965 na edat di 16 aña Dito a keda selekshoná pa hunga pa e ekipo nashonal di Vòli di Kòrsou i di Antia Ulandes i a partisipá den kalidat di hungadó den tur Kampeonato Internashonal i na Weganan Regional te na aña 1981 ora ku e mester a retirá forsosamente pa motibu di leshon.
Dito a partisipá den e selekshon di Vòli di Antia Ulandes den 4 di e Weganan Sentro Amerikano i di Karibe, organisá den añanan 1966-1970-1974 i 1978. Tambe Dito a partisipá den 2 kampeonato di Vòlibòl organisá pa NORSECA pa añanan 1977 i 1981. Na 1971 Dito a keda kontratá pa hunga vòli “semi-profesional” na Puerto Rico den e ekipo di Caguas.
Despues di a regresá for di Puerto Rico, Dito a pasa pa e ekipo Kampeon di Sithoc, pa kual ekipo el a keda hunga te ku e fecha ku leshon a pone un fin na su briante karera di vòli. Dito a hunga vòli na e siguiente paisnan:
Puerto Rico, Panamá, Sürnam, Colombia, Mexico,, Santo Domingo ,U.S.A. i Aruba.
Dito tabata un tremendo hungadó durante hinter su karera ku un karakter i komportashon ehemplar tantu riba komo pafó di tereno di wega. Durante vários años Dito a fungi komo rèfri i tambe komo entrenadó di vòli den e ekipo femenino di Wescar. Na 1965 a risibí e alto distinshon, ora el a keda nombra komo MIEMBRO DI HONOR di Federashon di Vòlibòl Kòrsou.