-
Papiamentu
Stanley Francisca
Stanley Maria Francisca a nase na Kòrsou 25 mart 1958 den e bario di Marchena.
For di 1978 el a kuminsá praktiká e deporte di Bodybuilding. Stanley Francisca tin mas ku 30 aña di eksperiensha den e deporte aki. Ademas di Bodybuilding e la praktiká Vòlibòl, Weightlifting, Taekwondo I Futbòl.
Logronan:
Na 1980, nr. 3 den e kampionato Mr. Labor.
Na 1980, di 3 lugá den e kampionato di Middle Weight Mr.Labor
Na 1981, di 2 lugá den e kampionato di Middle Weight Mr.Labor
Na 1981, di 2 lugá den e kampionato di Kòrsou Middle Weight
Na 1982, di 1 lugá Mr.Labor
Na 1982 , di 1 lugá den e kategoria di Middle Weight Kampeonato Kòrsou ,Mr. Antia.
Na 1982, di 2 lugá CAC na Jamaica
Na 1983, di 1 lugá Mr. Labor,
Na 1983 , di 1 lugá den e kategoria di Middle Weight: Kòrsou, Mr. Antia,CAC di 3 lugá.
Na 1984, Kampion Mr. Labor
Na 1984, Kampion Mr. Kòrsou, Mr. Antia.
Na 1984, di 1 lugá CAC i di 3 lugá den couples na Bahamas huntu ku Naline de Paula
Na 1985, Kampion Mr. Kòrsou, Mr. Antia, CAC Barbados i di 1 lugá den couples huntu ku Lupe Leito.
Na 1986, Ganadó Deportista di Aña
Na 1986, kampion Kòrsou, Antia, Karibe i di 1 lugá den couples huntu ku Jacqueline Daflaar.
Na 1987 Ganadó Deportista di Aña
Na 1987, Kampion Kòrsou, Antia, Karibe i di 1 lugá den couples huntu ku Lupe Leito na Kòrsou i di 13 lugá na Mr.Universe na Spaña entre 64 Pais.
Na 1988, Kampion Kòrsou, Antia, Karibe
Na 1988, di 3 lugá Invitational na Canada
Na 1988, Ganadó Deportista di Aña
Na 1990, di 9 lugá den couples Kampionato Mundial huntu ku Ninita Rumai na Mexico.
Na 1999 Stanley Francisca a gana e Centro Pro Arte Award pa e mihó show deportivo organisá di aña.
Stanley Francisca mayoria okashon aparte ku e ta partisipá komo atleta tin ku fungi tambe komo coach pa su atletanan di Diamond Gym den kampionatonan lokal.
Stanley Francisca a fungi tambe komo coach na diferente paisnan ku nos atletanan,kualnan a logra títulonan Internashonal.
Despues di un trayekto largu komo Atleta i Coach Stanley Francisca a fungi komo dirigente den Asosiashon lokal.
Un punto hopi importante ta ku Stanley a logra na Sèptèmber 2008, kambia statuto di Bodybuilding kaminda ku e hende muhé tambe por tin bos i por vota i asina logra ku e ser femenino tambe tin mesun balor ku e hende hòmber den e deporte,di kual ku nan por tin puesto den e direktiva di Bodybuilding.
Na Aña 2002 Stanley Francisca a haña un plaka di rekonosementu pa 25 aña di Formashon i Aporte Valioso na Deporte na man di Promé Minister E. de Jong Elhage i Gezaghebber L. Dindial
Na Aprel 2006 CSF a otorgá Stanley Francisca un plaka di rekonosementu pa 25 aña di Formashon y Aporte Valioso na e Deporte den desaroyo di Hubentut di Kòrsou.
Na 2009 Stanley Francisca a logra e titulo máksimo komo Dirigente Atministrativo organisá pa CSF.
Na 16 di òktober 2010, Stanley Francisca komo presidente a aprobá e statutonan di CBBWFA(Federashon di Bodybuilding i Weightlifting) kual e deporte di Weightlifting tin hopi aña inaktivo i Stanley huntu ku su direktiva a rebib’é atrobe.
Na Yanüari 2014 Stanley Francisca a wòrdu honrá dor di e Federashon di Bodybuilding lokal komo Baluarte di trabounan inkansabel e.o: Atleta, Coach i Dirigente.
Stanley Francisca a fungi 8 (Ocho) aña konsekutivo komo presidènt di CBBFA for di 2006 te ku 2013
Aktualmente Stanley ta presidente di e Komité di BBBC. Komo promotor Stanley ta organisando tur fin di aña e kampionato di Mr.Hercules, Most Beautyful Bodyshape i Couples pa 25 aña konsekutivo,
Stanley Francisca aktualmente ta un (Judge)Rèfri Internashonal ku ta husga atletanan riba Kampionato
Stanley Francisca a guia hopi hóben den e deporte aki kualnan a logra hopi hazaña tantu lokal komo internashonal.
Stanley Francisca a sòru na brinda homenage na diferente eks-deportista i eks-dirigente den e deporte aki e.o.:
Sr.Victor Kopra Sr.Freddy Halide (q.e.p.d.)
Sr.Luis Nene Gravenhorst Sr.Roy Hollander(q.e.p.d.)
Sr.Rene Raphaela Sr.Urvin Andrea
Sr.Ruben Felix (q.e.p.d.) Sr.Ruben Balootje
Sr.Henry Gougon Sr.Cedric Martina
Sr.Bob Esprit Sr.Ronald Puriel (q,e,p.d.)
Sr. Candido Daal Sr.Luis Geertruida (q.e.p.d.)
Sr.Errol Gachet Sr.Stanley de Castro (q.e.p.d.)
Sr. Carlos Frans Sr.Anibel Johannes
Sr.Reinald Dovale Sr.Elvis Connor
Sr.Wendel Francisca Sr.Sheldon Eisden
Sra.Lupe Leito Sra.Ninita Rumai
Sra.Jacqueline Daflaar Sr.Rudsel Jourdain.
Sr Junard Phi lips
Sr.Stanley Francisca a logra durante di añanan trese diferente guestposernan di taya profeshonal bin duna show i lektura aki na Kòrsou manera e.o.:
Ronnie Coleman 2x(Mr Olympia), Darrem Charles 3x, Dexter Jackson 2x(Mr Olympia), Betty Viana, Johnny Jackson, Arlison Maria, Giovanni Thompson(Amateur), Bob Esprit(Amateur), Wendel Francisca (Amateur), Rihard Rosales (Amateur) Ross Testo, Lelia Murray, Laurence Marshall,Genaro Valks, Kelvin Daniel, Silvio Manuel, lris Kyle (Ms Olympia), Kail Green, Cedric M. Milian i Roely Winklaar
Engrandesiendo e deporte aktual Stanley a kuminsá ku kompetensha pa hóbennan di skolnan sekundario , i alabes e kategoria di Rookie Class pa asina sigui yuda ku desaroyo físiko i mental pa ku nos hóbennan i atletanan den nos komunidat. Aparte di esaki Stanley a yuda pa medio di e deporte aki trese union entre atletanan.
-
Papiamentu
aña aki ta enfoká riba e impakto di hende muhé den nos deporte, ta sra. Lupe Acasia Leito.
Lupe a nase na Kòrsou 22 di yüni 1959 na Kòrsou i a praktiká e deporte di bodybuilding, i a drenta Salon di Fama na 2017
Lupe a praktiká e deporte di bodybuilding, pero ku su 11 aña Lupe a kuminsá ku deporte hasiendo “track and field”, i ku su 15 aña a kuminsá ku landamentu asina pa por tin resistensha durante di training.
Lupe a kuminsá train bodybuilding na aña 1983 na Chirino Sport & Fitness Center.
Lupe tin e siguiente logronan riba su nòmber:
1984
Central American & Caribbean Championship na Jamaica, promé lugá lightweight class, promé lugá di pareha;
Mr & Ms Netherlands Antilles Bodybuilding Championship, promé lugá i overall winner di e kompetensha;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá lightweight i overall winner;
First Competition of Athletic Health & Beauty Center Mr & Ms Invitational, promé lugá open i nobato;
Atleta femenino di aña.
1985
World Championship na Bélgika, 12 lugá den 24 partisipante;Central American & Caribbean Championship na St. Maarten, di tres lugá lightweight class;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá lightweight i overall winner.
1987
Central American & Caribbean Championship na Kòrsou, promé lugá middleweight, promé lugá di pareha, overall winner i e muhé mas bon formá;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá middleweight i overall winner;
First Female Powerlifting Championship Curaçao, overall winner.
1990
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá middleweight i overall winner.
2005
Mr & Ms Netherlands Antilles Bodybuilding Championship na St. Maarten, promé lugá middleweight, promé lugá pareha;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá middleweight, promé lugá pareha i mihó pose.
2007
Central American & Caribbean Championship na Bermuda, segundo lugá middleweight, pareha i masters;
Mr & Ms Netherlands Antilles Buidybuilder Championship na Statia, promé lugá middleweight i masters;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá middle weight i overall winner.
2009
Central American & Caribbean Championship na Grenada, segundo lugá riba 55 kilo i di tres lugá masters;
Mr & Ms Netherlands Antilles Bodybuilder Championship na St. Maarten, promé lugá riba 55 kilo i overall winner;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilder Championship, promé lugá den heavy weight i overall winner.
Atleta femenino di aña.
2011
Central American & Caribbean Championship na San Salvador, promé lugá den heavy weight, promé lugá masters i overall winner i a risibí su karchi di IFBB liga profeshonal;
Mr & Ms Curaçao Bodybuilding Championship, promé lugá heavy weight i overall winner.
2012
Professional Bodybuilder competition na Tampa Bay, di 16 lugá;
Atleta femenino di aña.
2013
Track and Fields, 9 lugá na Brasil World Master Championship.
-
Papiamentu
SUBT, Jong Holland 1950-60
Shon Ma Gomez a nase na Kòrsou dia 4 di òktober 1933. I manera e mes ta bisa: riba Dia di Bestia. El a bai Skol básiko na Sint Jozef kaminda pronto el a kuminsá demostrá su talentonan futbolístiko dor di bira dos biaha Kampion Goalgetter na Skol.
Despues el a bai Sint Thomas College kaminda atrobe el a bira Kampion Goalgetter den “Kompetensha di Skolnan”. Siguientemente na Sint Albertus College El a bolbe bira Kampion Goalgetter. Pa di tres biaha El a kambia di Skol pa bai klas 10 na Zwijsencollege.
Un deseo grandi di dje ta pa un dia, pronto e por bira entrenadó di skol di Sint Albertuscollege.
Shon Ma a ser selektá pa bira parti di e ekipo Nashonal di Kòrsou pa partisipá na Weganan Olímpiko na Finlandia na 1952. Pa por a biaha pa Finlandia, Shon Ma a haña pèrmit di Frater Serapio (Chapo) pa hasi “vervoegd examen” di klas 10.
Den Selekshon di Kòrsou Shon ma a hunga Weganan na Hulanda i Finlandia. Nan a gana Feyenord 1 – 0 i a tabla 3 – 3 kontra di Selekshon di Hulanda. Pa e wega aki nan a haña nan mes ta fia i bisti flanèl Blou Blanku.
Algun integrantenan di e Selekshon di Kòrsou tabata nòmbernan konosí manera: Ergilio Hato; Wilhelm Canword; Gein Giribaldi; Djèfi Merced; Eddy Vlinder; Corrie de Geus; Shon Mi Krips; Fefe Del anoi i Pedro Matrona.
Ku Selekshon di Kòrsou Shon Ma a realisá diferente biahe eksterior:
• o Costa Rica na 1953
• o Hulanda na 1954
• o Hondúras na 1955, kaminda nan a bira sup-kampion.
Shon Ma su karera futbolístiko a kuminsá na 1947. El a solisitá na Jong Holland pero no a haña reakshon. El a train ku studiantenan komo junior; e tempu ei e tabatin 13 aña.
E ta kòrda bon kla dos wega ku El a hunga pa Estudiantes. Estudiantes –Unidos a sali 3 – 0. Shon Ma di 13 aña hungando ku streanan manera; Patricio Joeri. Kontra di Veendam nan a pèrdè 1 – 0.
Na 1948 E i otro muchanan di Skalo a bai S.U.B.T. kaminda nan a djòin grandinan manera: Shon I. Daal, Perucho Koolman, Pedro Sanchez, Enrique Paulina i Donald Emers. Su aktuashon tabata espektakular.
Hungando komo midvoor pa e ekipo junior, el a bira kampion goalgetter na 1949 i siguiente komo midvoor pa e promé onsena di S.U.B.T. el a bira kampion goalgetter na 1950.
S.U.B.T. a ser lantá pa akomodá e kantidat grandi di talento ku tabata disponibel. Komo tal e organisashon tabata S.U.B.T. – C, Junior, Reserve A-klas i e promé onsena.
Su karera a tuma lugá komo hungadó di dos klup grandi di Kòrsou. El a hunga pa S.U.B.T. di 1948 pa 1958 i despues di 1960 – 1962, pa Jong Holland. Na 1967. Na 1967 entrenadó Wilhelm Canword a pidi Shon Ma pa bin hunga pa Skèrpènè. Despues di hopi preshon i pensa, el a disidí pa yuda. Skèrpènè a bira Kampion di Antia na 1967 i kampion di Kòrsou na 1968.
Shon Ma Gomez, tabata un gran futbolista ku talentonan eksepshonal. E tabata úniko den su abilidatnan pa asistí, safa fini i dribble. E tabata ser konsiderá un di e mihónan di Karibe. E tin hopi apresio pa e tantísimo gran talentonan ku Kòrsou konosé den su époka. Ta ku hopi preshon e ta revelá un ekipo ku e mihónan ku El a konosé:
4. • Ergilio Hato
5. • Pedro Matrona
6. • Wilhelm Canword
7. • Fèfè del anoi
8. • Eddy Vlinder
9. • Lovi Mercera
10. • Gein Giribaldi
11. • Willis Heiliger
12. • Dafadan Jansen
13. • Mooi Bicentini
14. • Shon Arei Bernabela
E estado di nos futbòl aktual ta yena Shon Ma ku hopi tristesa i pa nos por kuminsá e kaminda di rekuperashon e ta rekomendá:
15. 1. Mucha mas disipliná
16. 2. Mas atenshon pa Hubentut; por ehèmpel ku un “Karera pa Hubentut”, manera di Ajax.
17. 3. Un selekshon kontinuo ku ta keda hunga weganan di fogeo henter aña.
-
Papiamentu
Wilhelm (Wim) Keman (Polo Akwatiko)
Ofisial/Dirigente
a nasé di 22 di yanüari 1955
Wim a siguí su estudio na “Academie voor Lichamelijke Opvoeding” na Den Haag.
Na Koninklijke Luchtmacht Wim tabata hefe di ofisina di deporte na Vliegbasis Ypenburg.
Wim tabata dosente di landamentu na Haagse Academie voor Lichamelijke Opvoeding.
1979-2009 dosente Edukashon Físiko aki na Kòrsou i 2010–2013 direktòr general di Marnix College.
1973 – 1976 hungadó di ekipo di waterpolo Ulandés;
1974 i 1977 partisipante na e Kampeonato Europeo;
1973 i 1978 partisipante na e Kampeonato Mundial;
1979 – 2004 trainer/coach di waterpolo di organisashonnan di Kòrsou i diferente
selekshon Antiyano i di Kòrsou;
1979 – 1982 “diploma consul” di landamentu elementario di NAZB;
1980 – 1984 dosente di kurso di staf di CZB;
1986 – 2007 referee internashonal di waterpolo di FINA, partisipando komo referee
neutral di Antiyas na dos Weganan Olímpiko 1992 i 1996;
Seis kampeonato mundial di FINA1991, 1994, 1998, 2001, 2003 i 2005;
Un kopa mundial di FINA na 1997;
Sinku wega Pan Amérikano 1991, 1995, 1999, 2003 i 2007;
Seis wega Sentral Amérikano 1986, 1990, 1993, 1998, 2002 i 2006;
1993 – 2006 Dosente di FINA durante kursonan na Cuba, El Salvador, Brasil Canada,
Jamaica i Barbados;
1994 – 1998 miembro di direktiva di Association Internationale des Arbitres de Water
Polo.
2001 – 2005 miembro di direktiva di Association Internationale des Arbitres de Water
Polo.
2006 – 2010 miembro di komishon tékniko di waterpolo di CCCAN;
2007 – 2011 miembro di komishon tékniko di waterpolo di UANA;
2011 miembro di staf di coaching di NA waterpolo team na Dammam, Saoedi
Arabië;
2013 – 2017 Miembro di National Federations relation Committee di FINA;
2014 – 2018 Sekretario di di komishon tékniko di waterpolo di CCCAN;
2015 – 2019 miembro di komishon tékniko di waterpolo di UANA;
Distinshonnan di Wim ta:
Medayanan di plata i oro di KNZB pa respektivamente 75 i 125 “interlands” ku e ekipo nashonal Ulandés di waterpolo;
1991 Plaka Meritorio di CSF pa Wes di Aña;
2012 Ridder in de Orde van Oranje Nassau.
2016 SALON DI FAMA FDOK
-
Papiamentu
Alvin Alfred Fléming, mihó konosí komo Fichi (Beisbol)
Deportista/Dirigente
a nasé dia 26 di yanüari 1948. na Palu Blanku
Fichi (esei ta su nòmber di kariño)
Ku 10 aña di edat Fichi a bai biba den Monte Carmelo
Dia Fichi tabatin mas o menos 12 aña di edat, e i su amigunan a forma un ekipo di baseball ku nan a yama “Monte Carmelo Braves” i ku e ekipo aki nan tabata hunga kontra ekiponan di e.o. Suffisant – Dein – Kanga – Normandie i Buena Vista.
Na aña 1964 Fichi a bai forma parti di e ekipo di baseball Jong Curaçao den clase A
Na aña 1965 Fichi a pasa pa e ekipo di Blue Hawks den clase doble A, ekipo den kwal ela hunga te dia ela retira na aña 1979.
For di aña 1970 te ku dia ela retira ela retira, Fichi a hunga 3ra base den tur selekshon tantu di Korsou komo di Antias Hulandes i tambe ela reforsa diferente ekipo lokal tantu na Korsou komo den Exterior hungando 3ra base.
Fichi a representa Antiyas den 6 Juegos Sentro Americano y del Caribe … na 1978 (komo hungador) i 1982 ;86 ;90 ;93 ;98 komo sea entrenador coach of manager.
Fichi a representa Antiyas den 5 Kampeonato Mundial 1970/1971/1973 komo hungador i 1984 i 1986 komo entrenador /coach
Fichi a representa Antiyas den 4 Juegos Pan Americanos 1983/1987/1991/1995 sea komo entrenador/coach of manager)
Fichi a hunga softball tambe den e equipo di Paradise (Indju Country Club)
Den softball tambe Fichi a representa Korsou i Antias den torneonan regional na diferente okashon e.o. 1968 Sto Domingo – 1969 St Thomas – 1970 Korsou – 1977 Mexico
Na aña 1979, gracias na intervenshon di sr. Lipo Elhage i sr Errol Cova, Fichi a bai Springfield College kaminda ela sigi un kurso di Entrenador di Baseball
Na aña 1980, Fichi ku asistencia di defuntu Soof Antonia a tuma e ekipo di baseball hubenil Augustinus ku tabata konsisti di hungadornan di Suffisant i besindario na su enkargo
Na añanan 1980 i 1981 e ekipo di Augustinus a titula kampion di Korsou (eseinan tabata e añanan di mayor satisfakshon pa Fichi komo entrenador/manager)
For di aña 1982 te ku resientemente Fichi a dirigi diferente equipo di doble A ku ela logra hinka den playoff kasi tur aña i tambe ela forma parti di selekshon di Korsou i Antiyas te ku aña 1998 komo coach – entrenador i tambe manager.
Komo trahador di SEDREKO Fichi a duna asistencia tekniko na diferente ekipo i skolnan ku a hasi petishon pesei i tambe huntu ku Taffy de Jongh ela duna diferente kurso basiko pa Entrenador di baseball/softball.
Di 2007 pa 2009 bou di presidencia di sr Armin Konket, Fichi a fungi komo Direktor Tecnico di e selekshon di baseball di Korsou.
Fichi a forma parti di e selekshon di baseball di Weganan di Reino 1979 i 1981 komo entrenador/coach.
Na aña 2003 Fichi a okupa e funshon di Hefe di Delegacion di e selekshon di baseball den Weganan di Reino na Aruba
Kampionato Pan Americano Hubenil 2003 i 2011 (entrenador /coach)
Na aña 2001 Fichi a fungi komo coach di e ekipo Amsterdam Pirates den baseball Hulandes.
Na aña 2004 riba invitashon di e organisashon di baseball/softball “ Ban Topa “ di Amsterdam Fichi a bai duna un kurso di entrenador/coach di baseball/softball na Hulanda.
Di aña 2003 pa 2011 Fichi a forma parti di e Comision Tecnica de Menores di Confederacion Pan Americano de Baseball (COPABE) durante kwal periodo ela fungi komo Comisario Tecnico na diferente torneo di COPABE i hasta un bia komo Director di un torneo infantil na Nicaragua.
Algun logro komo hungador:
1970 – Kampion di Korsou i Antiyas ku Blue Hawks
1972 – Hungador mas valioso di Haarlemse Honkbalweek (Hulanda)
1976 – Kampion bate di Korsou
1977 – Lider di homerun i líder di kareda empuhá di Korsou
Algun logro komo entrenador /coach of manager:
1980 – Kampion Hubenil di Korsou ku Augustinus (entrenador/manager)
1981 – Kampion Hubenil di Korsou ku Augustinus (entrenador/manager)
1982 – Medaya di Brons na Weganan Sentro American y del Caribe na Cuba (coach)
1986 – Medaya di Plata na Weganan Sentro Americano y del Caribe na Sto Domingo (entrenador)
1994 – Kampion di Korsou ku Wildcats (entrenador/manager)
1994 – Medaya di oro na Weganan di Sur America (ODESUR) na Venezuela (entrenador/manager)
1994 – Personahe di aña di e kolumna di Sr. Ricardo Isebia
Mester apunta ku e aña di mas eksitoso di Fichi komo manager tabata 1994.
Wildcats a gana su 8 ultimo weganan di kampionato regular pa logra klasifika pa playoff …. Gana 7 wega sigí den playoff pa titula kampion di Korsou pa un total di 15 wega sigí ganá
Despues di esei Fichi komo manager di Selekshon di Korsou a gana e 2 prome weganan di un serie best of 3 pa gana e derecho di forma Selekshon di Antias. (e weganan ganá konsekutivo a bira 17)
Despues di esei komo manager di Selekshon di Antiyas Fichi a gana e prome 5 weganan den e torneo ODESUR pa kompleta 22 wega oficial sigí ganá riba su nòmber i tambe gana medalla di oro pa prome bia den un torneo regional ku un selekshon
-
Papiamentu
Franklin Wilfred Mathilda, mihó konosí komo Frank,
Deportista/Dirigente
a nasé dia 21 di novèmber 1949.
Ku 6 aña di edat Frank a kuminsá praktiká futbòl, basketbòl, vòlibòl i pinpòn.
E deporte ku Frank a desaroyá den dje ta pinpòn. Ku su 18 aña di edat el a representá Kòrsou komo hungadó internashonal,Komo Atleta Franklin a representá Korsou den diferente pais
Ku 24 aña di edat Frank tabata presidente di direktiva di CTTB ta para pa Curaçaose Tafeltennis Bond hoy en dia yama Federashon Tènis di Mesa Korsou durante 2 aña . Frank tabata e motor tras di konstrukshon di sala Irene Moreno na Muizenberg.
Na 1977 Frank ta bira vise presidente di Federación Sentro i Sur América;
na 1980 vise presidente Federashon di Karibe;
na 1982 Frank ta bira pa di 2 biaha presidente di CTTB;
na 1985 Frank ta wòrdu skohé komo dirigente atministrativo di aña pa CSF;
1986 presidente di Federashon Antiano;
1987 Frank ta wòrdu nombra komo “Councel member di Internationale Tafeltennis Federatie “;
Na 1988 Frank a lanta DONIC, kual te dia di awe ta konta bou di esunnan mas fuerte na Kòrsou;
Tambe Frank tabata coach i entrenadó di federashon di pinpòn kuminsando na e edat di 22 aña . na 1977 Frank a sigui kurso di entrenadó na México durante un luna bou ouspisio di ODEPA ITTF. Frank tabata entrenadó di federashon di 1977 pa 1981. I komo coach el a kompaña diferente hungadónan. lokal na torneonan internashonal.
Ku 22 aña Franklin tabata fungi komo wes i na 1983 e la logra bira empayer internashonal di tènis di mesa. E la para komo e inspirando despues pa Korsou haña un kuerpo di empakenan internashonal pa kua Korsou te ku awe ta ser rekordá ku hopi bon palabra internashonalmente.
Algun presentashon di Frank den eksterior:
1970 na Ulanda i Peru,
1971 na Venezuela,
1972 na Venezuela i Rep.Dominicano,
1973 na Hungrٕía, Juguslavia i China,
1974 na Colombia i Peru,
1975 na Nigeria,
1976 na Urugua i Cuba,
1977 na Venezuela i Guyana.
Distinshonnan risibí:
1977 nombrá presidente honorario di CTTB,
1999 ITTF Merit Award na Ulanda,
2001 plaka pa logronan ku 45 aña di CTTB,
2007 nombrá miembro honorario di federashon di Sur Amérika,
2012 ULTM Merit Award na El Salvador i plaka di mérito di federashon di Peru,
2014 plaka di mérito na okashon di 30 aña di Sentro Rekreo Irene Moreno.
1978 presidente di Sta. Maria Pirates,
1981 sekretario di FEBEKO,
1982 sekretario di Curaçao Little League,
1984 presidente di CSF,
1985 presidente di FFK,
1998 presidente konseho deportive Sta. Maria,
1999 sekretario di NAOC,
2001 miembro di direktiva di FFK,
2014 komisario FDDK.
-
Papiamentu
Wendell Prince (Atletismo)
Deportista / Dirigente
a nasé dia 24 di yüni 1945.
Wendell a kuminsá train atletismo ku su 12 aña.
Na aña 1957 e coach merikano ku yama dr. John Stotlar di Southern University of Illinois tabata train Wendell. Despues Wendell a sprint dos aña serka e organisashon V&L-TC na Den Haag, Ulanda, kaminda e tabata praktiká 100m, 200m, 400m, 4x100m i 4x400m kuri duru.
Na aña 1967 e ekipo a klasifiká na di dos lugá den klase superior.
Na 1968 Wendell ta bira trainer di e organisashon di atletismo ku ta Olympic, kaminda e ta un
ko-fundadó.
Di 1971 te ku 1981 Wendell tabata coach di federashon di Antia. Di 1971 te ku 1994 Wendell a fungi komo trainer i coach di federashon di Antia.
Di 1971 te ku 1981 komo trainer i hefe di delegashon di e delegashon di e selekshon Antiano di atletismo ku a partisipá na kampeonatonan di
Sentro Amérika i di Karibe na añanan 1971,1974,1978,1980 i 1986;
weganan Pan Amerikano na añanan 1975 i 2007;
weganan Olímpiko 1976, 1984, 2000, 2004 i 2008;
kampeonato mundial Helsinki 1983, Paris 2003, Helsinki 2005, Berlin 2009;
kampeonato mundial bou di dak Indianapolis 1987;
kampeonato mundial hubenil Canada 1988.
Wendell a partisipá na 36 training i kursonan di 1975 pa 2014 na entre otro Bahamas, Mèxsiko, Puerto Rico, Jamaica, Costa Rica, Merka, Fransia, Sto. Domingo, El Salvador, Aruba, Ulanda i Kòrsou.
Pero Wendell no a partisipá so, el a duna di 1990 te ku 2009 un total di 22 training i kursonan na entre otro Puerto Rico, Kòrsou, Sürnam, Tortola, Dominica, Bermuda, St. Maarten i Boneiru.
Wendell a train i coach vários atleta internashonal manera Jairo Duzant, Churandy Martina, Ethwinson Luis, Brian Mariano, Curtis Kook, Rachmil van Lamoen, Hensley Paulina, Kim Rossen, Dudly Boeldak i Nargelis Statia.
Wendell a risibí e siguiente rekonosimentu i premionan:
novèmber 1998 Wendell a subi lista di “the best lecturers” di I.A.A.F.;
mart 2004 mihó trainer di aña 2003 di C.S.F.;
10 di aprel 2005 pa di dos biaha e mihó trainer di aña 2004 di C.S.F.;
6 di yanüari 2006 plakat di Curaçaose Atletiek Bond komo mihó trainer di 2005;
2 di aprel 2006 pa di tres biaha skohé komo e mihó trainer di aña 2005 di C.S.F.;
25 di aprel 2006 Wendell ta risibí C.S.F. Award pa su 42 aña di dedikashon na deporte;
27 di aprel 2007 Wendell ta wòrdu kondekorá komo “Ridder in de Orde van Oranje Nassau”;
1 yanüari 2010 Wendell ta forma parti di komishon tékniko di Komité Olímpiko di Antia
Ulandes.
-
Papiamentu
Johnny Hellmund (Biyar)
Deportista
a nasé dia 13 di febrüari 1946 na Korsou
Johnny Hellmund, konosí den e mundu di biyar di Antia i Aruba komo “The Legend”, a siña hunga biyar na edat di 7 pa 8 aña riba e mesa di biyar (karambola) i na edat di 15 pa 16 aña e a kuminsá hunga biyar (pool), kaminda mester hinka mas tantu bola posibel den e seis burakunan di e mesa, ganando ya kaba di hopi bon tiradó adulto den e bario di Pietermaai.
Na 1964 Johnny a bai studia na Hulanda na e siudat Groningen i durante su estudio a sali kampeon di karambola di e District “Het Noorden” (Groningen, Drente, Friesland) na vários okashon den e diferente disiplinanan di karambola, manera “Libre, Tres-banda, Kader 38-2 i Un- banda” den e periodo di 1967 pa 1973.
Na ougùstùs 1973 Johnny ta regresá Korsou despues di terminá su estudio pa hurista i mesora ta risibí invitashon di e presidente di “Curacaose Biljart Bond” di e tempu ey, Sr. Sansio Schob q.e.p.d., kende tabata na altura di Johnny su éksitonan na Hulanda, pa partisipá den e diferente torneonan i kampeonatonan di karambola. Mayoria di e weganan a tuma lugá na e klupnan di JPF i Asiento.
Johnny a gana praktikamente tur evento di karambola ku a wòrdu organisá den e periodo di 1973 pa 1985. Despues di 1985 e popularidat di karambola a kai hopi mes i ta e disiplina di pool (pocket-billiards) a bira sumamente popular, tantu na Korsou, Aruba, Boneiru i St. Maarten.
Den e periodo di 1985 pa 2013 Johnny a dominá e deporte di pool na Antia Hulandes den e diferente disiplinanan, manera bola-8, bola-9, bola-10 i straight-pool, akumulando mas di 70 título individual sin konta esnan ku e a gana ku su ekipo “The Biesheuvel Friends”den e weganan di ekipo.
Johnny ta e promé yu di Korsou ku a partisipá den un kampeonato mundial di biyar. Esaki tabata na 1993 na Alemania i despues e a partisipá na 1994 na Chicago, na 1995 na Taiwan/Japon, na 1996 na Suesia i finalmente na 1998 un biaha mas na Taiwan. Despues Johnny a representá Korsou for di 2000 te ku 2013 kasi tur aña den e respektivo kampeonatonan Panamericano, entre otro na Venezuela (2x), Colombia (2x), Aruba (2x), Guatemala, Korsou, Panama, i por ultimo na Boneiru na 2013 kaminda e Presidente di e Federashon Panamericano a sorprendé Johnny na momento di e klousura i entrega di premio ku un homenage speshal pa e despedida di Johnny su partisipashon aktivo komo hungadó na e kampeonatonan aki. Na dos okashon Johnny a terminá na di 9 lugá for di un total di 64 partisipante den e diferente kampeonatonan Panamericano.
Johnny a wòrdu nominá vários bes pa deportista di aña di Korsou i a gana e título aki di deportista maskulino di aña na 2002.
Fuera di e kampeonatonan Mundial i Panamericano ofisial Johnny a representá Korsou na hopi otro torneonan internashonal ku a tuma lugá na diferente okashon na tantu Puerto Rico, Santo Domingo, Venezuela, Guadeloupe, Aruba i Boneiru.
Apart for di biyar Johnny tabata aktivamente envolví tambe ku basta éksito den baseball komo coach i interim-manager di BBC Wildcats den añanan setenta/ochenta i Johnny a traha tambe den diferente komishon pa tantu e deportenan di baseball i futbol.
-
Papiamentu
Raymond Rafael Martha, mihó konosí komo Remo (Atletismo)
Deportista/Dirigente.
a nase 28 febrüari 1950
Raymond Martha mihó konosí komo Remo Martha a nase dia 28 di febrüari di aña 1950.
E ta number 7 di un famia ku ta konsistí di nuebe ruman.Remo a sigui su estudio na Xaverius College, st. Ignatius College i Peter stuyvesant College kaminda el a terminá su estudio komo maestro di skol. E tin diplomanan di Hoofdakte, gymnastiek L.O. i Leraren Opleiding Geschiedenis en Aardrijkskunde. E ta kasá ku sra.Madeline Snijders i nan tin 3 yu hòmber.Ray, Reno i Terence.
Na edat hóben Remo a demostrá su talento den vários ramo di deporte entre otro futbòl, baseball i atletismo. Komo mucha di Suffisant i un bon alumno di St.Xaverius – i St. Ignatius College vòlibòl naturalmente no por a keda afó.
E echo ku al final e la skohe vòlibòl komo su deporte number 1, e tin ku gradisí sr. Ivan Requena ku a aserk’é na aña 1965 na edat di 15 aña pa forma parti di su klup di vòlibòl ku e tempu ei tabata yama N.I.V.A.D.A. Sr. Ivan Requena e tempu ei a kalkulá ku Remo lo a bira mes haltu ku su ruman hòmber grandi di mas ku dos meter ku ta yuchi Martha e famoso basketbolista di Lightning. Anke Remo no a alkansá e altura di su ruman hòmber, no a duel Ivan Requena nunka di a hasi e eskoho ei pasobra Remo a resultá un hungadó sumamente balioso ku semper a saka su kara tantu riba tereno komo for di tereno.
Remo tabata e tipo di hungadó ku por a wòrdu uzá tur kaminda pasobra e tabata dominá e téknika di vòlibòl den tur aspekto i ademas e tabata hopi inteligente den planiamentu di strategia i su ehekutashon. No a dura mashá ku nan a skohe Remo pa forma parti di selekshon di Kòrsou na aña 1967. E la forma parti di tur e selekshonnan ku a enfrentá St. Domingo, Venezuela, Puerto Rico i Aruba den e temporada di 1967 pa 1969.
Na 1970 e la hasi su promé biahe grandi ku selekshon na momentu ku Antiyas a partisipá na e weganan Centro America i del Caribe na Panama. Por sierto e selekshon ku te ku awe a logra e mihó resultado riba papel un di 4 lugá bon meresí.
Ni Remo ni ningun otro hende por a imaginá nan mes ku e biahe aki tabata komienso di un trayektoria largu di su partisipashonnan na weganan Centro America i del Caribe ku nos por konsiderá komo e weganan Olimpico di nos region. Tambe Remo a partisipá den diferente kampionato di NORCECA. Promé komo hungadó, despues komo entrenadó, despues atrobe komo hungadó i despues atrobe komo entrenadó.
Un aspekto masha remarkable den e karera deportivo di Remo tabata ku for di komienso di su karera e la haña chèns di desaroyá su talentonan komo entrenadó i esei a kore sam sam ku su karera komo hungadó. Pues semper e la trein i hunga pareu.
E tabata e asistente di Sr, Requena den NIVADA ku a traves di tempu a kambia vários nòmber. Miéntras ku e tabata forma parti di selekshon maskulino ela trein selekshon femenino na mesun momentu. Pa un temporada di mas o ménos 3 aña e la trein e dos ekiponan di Xaverianen tantu maskulino komo femenino.
Na 1974 Remo a risibí e distinshon komo e hungadó mas balioso di e selekshon di Antiyas ku a partisipá na e weganan Centro America i del Caribe ku a tuma lugá na Republica Dominicana. Un honor grandi si tuma na konsiderashon ku e aña ei nos selekshon tabata konsistí di hungadónan fuerte manera Toy Leent, Dito Ravenstein, Errol Rooi, Patricio Bridgewater, Lio St. Hilaire i e rumannan Elmer i Richinel Petronilia.
E mesun aña 1974 aki, Remo formando parti di e ekipo Mendoza Stars a logra di kue e título di kampion di Kòrsou den un partido final memorabel riba e kanchanan di CSC na Damacor
kontra e fuerte ekipo di Supercleaning enkabesá pa Errol Rooi. E partido final aki a establesé un rekòr na asistensia ku te na 2015, 41 aña despues no a wòrdu kibrá.
Na 1977 Remo Martha huntu ku Edson Ersilia, Max Elstak i Meiller Lourens a haña e oportunidat pa sigui un kurso di entrenadó na nivel dos na México. Un kurso masha intensivo ku a dura tres siman largu.
E kurso aki, huntu ku e preparashon lokal ku e la haña serka e entrenadó hulandes en felis memoria sr. Kees de Looze, e guia práktiko ku ela haña serka Ivan Requena i tambe su formashon komo maestro di skol i di edukashon físiko a dun’é un bon base pa ela bira un di e mihó téknikonan di nos vòlibòl.
Na 1978 Remo na un edat relativamente hóben ,huntu ku Edson Ersilia a tuma rienda di nos selekshon nashonal maskulino.
Den un relashon di trabou masha estrecho Remo i Sonny a logra trese kambionan struktural
den preparashon di nos selekshon. Nan a trese un revolushon den preparashon di nos selekshon nashonal ku den kuminsamentu a haña hopi resistensia pero ku al final tur hende a bin komprendé ku ta asin’ei mester prepará o laga.
Na 1978 Remo a disidí na lanta su propio ekipo Stakamahakchi. E nukleo di hungadornan tabata konsistí di su propio alumnonan di Margrietschool na Buena Vista i un grupo di amigunan di Groot Kwartier.
Ku lantamentu di Stakamahakchi Remo a demostrá ,ku entrenamentu fuerte i rígido e por a produsí un tim kampion den ménos ku 5 aña di tempu.
Na momentu ku Stakamakchi a lanta nan tabata trein 3 biaha pa siman na un kantidat promedio di 10 ora pa siman. Komo ku e ekipo no por a produsí un armadó di wega di kaliber rápidamente, Remo a disidí na bandoná e ekipo den kual e tabata militá(Sansui ) pa e mes tuma e tarea di armadó di wega den Stakamahakchi. E resultado tabata ku den su promé aña di eksistensia Stakamahakchi a logra un título di supkampion den klase A . E siguiente aña nan a titulá kampion di klase A i a promové pa klase superior.
Den su promé aña den klase superior Stamahakchi a terminá na di 3 lugá. Pa despues bira kampion di Kòrsou i di Antiyas pa 3 aña konsekutivo. Remo a hunga un ròl instrumental den tur e éksitonan aki tantu komo hungadó komo entrenadó.
Na aña 1981 Remo tabatin e opshon pa sea prepará e selekshon ku mester a partisipá na e weganan di Norceca na Mexico o forma parti komo hungadó den e preselekshon. Remo a opta pa partisipá den e preselekshon komo hungadó i wòrdu skohé den e 12 hungadónan ku a bai representá Antiyas. E selekshon aki tabata na enkargo di Toy Leent i Harold Schoop.
Na 1982 Remo a bolbe haña enkargo pa prepará e selekshon ku mester a partisipá na e weganan Centroamericano na Cuba. Un leshon di ultimo ora di e armadó di wega di e tempu ei Michael Thielman a obligá Remo mes pa forma parti di e selekshon ku e mes a prepará komo hungadó.
Na 1983 durante e kampionato di Norceca na Indiana, Remo a partisipá definitivamente na su ultimo kampionato komo hungadó na nivel di selekshon.
Un di e 2 selekshonnan ku a duna Remo hopi satisfakshon komo entrenadó tabata e selekshon ku a partisipá na e NORCECA di 1985 na Republica Dominicana. Un selekshon renová i hóben ku refuerso di un a dos veterano. E selekshon aki a logra un meritorio di 5 lugá tras di Cuba, Merka, Canada i St. Domingo, lagando nan tras Puerto Rico , México i lo demas.
E selekshon di 1990 ku a partisipá na e weganan Centro America i del Caribe na Guadalajara Mexico tesun ku a yega mas serka di un medaya Centroamericano despues di Panama1970.
Na tur Remo a partisipá sea komo hungadó o entrenadó na 7 wega di CAC i 6 kampionato di NORCECA.
Weganan Centro America i del Caribe Kampionato di NORCECA
1970 Panama (hungadó) 1979 Repúblika Dominikana (entrenadó)
1974 Repúblika Dominikana (hungadó) 1981 Mexico (hungadó)
1978 Colombia (entrenadó) 1983 Indiana (USA) (hungadó)
1982 Cuba (entr/hungadó) 1985 Repúblika Dominikana (entrenadó)
1986 Repúblika Dominikana ( entrenadó) 1989 Puerto Rio (entrenadó)
1990 México (entrenadó) 1993 New Orleans (USA) (entrenadó)
1993 Puerto Rico ( entrenadó)
Na 1990 Remo huntu ku Ramiro Hart nos instruktor internashonal a sigui un kurso di upgrading na Canada duná dor di e mihó entrenadó nan di Merka i di Canada.
Na 1995 Remo a pone un punto final na su envolvimentu pa ku selekshon na momentu ku el a partisipá komo tékniko den Caribbean Cup na Virgen Islands ku un selekshon formá 50/50 ku St. Maarten.
Na aña 20……… Remo ta hasi un comeback ku selekshon pa asistí Henri Delfina ku e selekshon di dama ku a partisipá na e torneo CAZOVA (Caribean Cup) na Sürnam. Tambe Remo a asistí Delfina den e selekshon ku mester a hunga pa klasifikashon pa mundial na 2013 i 2014.
Remo su aporte na vòlibòl tabata i te ainda ta hopi balioso. Durante di e 50 añanan aki masha mucha a siña e téknikanan básiko o avansá di vòli serka dje. E la fungi den kasi tur funshon den nos vòlibòl. Entrenadó, hungadó, Dirigente atministrativo, dosente di kurso i klínika i ora esei tabata nesesario hasta el a flùit i skore algun wega.
Na 1990 na momentu ku vòlibòl hubenil tabata menasá di kai den dekadensia, Remo a asumí e responsabilidat komo presidente di Komishon Vòlibòl hubenil huntu ku Errol Schoop, Henri Delfina, Bianca Sjak Shie, Ellen Meulens i Maritza Antonia pa duna un man pa rebibá i reskatá vòlibòl hubenil.
Remo ta un di e poko hungadónan si no ta e úniko ku a hunga vòli na nivel di klase superior durante di 4 dékada. Dékada sesenta, setenta, ochenta i nobenta. Esaki tabatin komo resultado ku Remo a bira e promé kombinashon di tata i yu ku a hunga vòli huntu den mesun ekipo na nivel di klase superior.
Na aña 1997 Remo a pone un fin definitivo komo hungadó na nivel di klase superior na edat di 47 aña.
Komo si fuera no tabata basta Remo a sigui na kabes di Stakamahakchi tantu komo tékniko i dirigente Atministrativo ku logronan signifikante. Na dos okashon el a logra e título di dòbel kampion di Kòrsou i di kopa ABC (Aruba, Bonaire, Curaçao) dirigiendo tantu e ekipo maskulino komo esun femenino.
Despues di 50 aña Remo por mira tras riba un karera sumamente remarkabel ku envolvimentu di hinter su famia. Tur su 3 yunan a logra di partisipá den selekshon di Kòrsou tantu den hubenil komo senior. Su señora esposa tambe tabata aktivo komo dirigente atministrativo di tantu Komishon hubenil komo di Stakamahakchi. Ku hopi satisfakshon e ta mira ku e simia Stakamahakchi ku el a planta na 1978 te ainda na 2015 ta un ekipo sólido ku partisipashon den kasi tur kategoria di nos vòlibòl. Stakamahakchi su lema ta ku nan ta mas ku un ekipo di vòli i ku kos bon semper por bira mihó.
Miembro di Honor di Volibol
-
Papiamentu
Celsio Victor Polinet (Futbol)
Deportista
a nasé dia 15 di yüni 1939.
Celsio Polinet a nase dia 15 di yüni 1939 na Kòrsou. E la biba den Dòmi i Mundu Nobo i bai skol un ratu na Niewindt College i despues na St. Thomas College tantu abou komo ariba.
Polinet, for di edat hóben, na aña 1954, a praktiká futbòl riba e tereno di bala na Mundu Nobo, hungando asina un chèns presentá ku e ekipo di Estudiantes komo “linksbuiten” i despues den Sithoc Jr. Ta despues, riba un dia i riba petishon di Frater Andreas, Polinet a bai hunga den gol.
Polinet, dado momentu, na edat di 15 aña i 8 luna, a hañ’é ta remplasá Reintje Minguel, ku a disidí di bai konsentrá riba vòlibòl en bes di futbòl. Na aña 1955, Polinet a debutá ku e promé onsena di Sithoc, kulminando su karera den Sithoc, ku e promé título di kampion di Kòrsou na aña 1961 I 1962, bou di direkshon tékniko di Shon Haseth. E Sithoc di entre otro Toka Beltrand, Jossy Bibiana, Ro Valerian, Carlos Regales, Ruben Cathalina, Kalulu Comenencia, Eugene Testing, Ronald Pinedo, Ronchi CarloiI Olario. Den Sithoc aki, Celsio Polinet a haña e bijnaam di “onze keeper”.
No a dura mashá, ku Polinet a haña invitashon serka e direktor tékniko di e tempu ei, Don Pedro Da Cunha, pa e djòin selekshon B di Kòrsou, kaminda e mester a kompetí ku Ergilio Hato i Chebu Pinedo pa subi i yega na un puesto den selekshon A. Polinet ta debutá na aña 1956, remplasando Ergilio Hato, kontra e ekipo brasileño Botafogo i a bira despues e kiper di konfiansa di Pedro da Cunha, ku tabata yama Celsio, “Polinetti”.
Polinet, despues di esei a sigui desaroyá I progresá komo kiper, hungando mas ku 60 wega internashonal, defendiendo gol di Antia/Kòrsou kontra entre otro selekshonnan di Méhiko, Costa Rica, El Salvador, Guatemala, Haiti, Honduras, Sürnam, Colombia, Venezuela, Hulanda. Ekiponan mundialmente konosí ku Polinet a topa ta entre otro Fluminense, Santos, Flamengo, Botafogo, tur di Brasil, Universidad Católica di Chile i Danubio di Uruguay.
Klaro ku Polinet a haña tambe diferente oferta pa hunga futbòl den eksterior. Di México, Costa Rica, di Schalke 04 (ekipo aleman) i di Dinamarka.
E ANANAN KU CELSIO POLINET A DESTAKA KU SU AKTUASHON:
1955: Polinet ta debutá ku e promé onsena di Sithoc i ta bira tambe un di e kipernan di selekshon di Antia/Kòrsou.
1956: Polinet remplasando Ergilio Hato kontra Botafogo di Brasil
1956: Kiper di e selekshon hubenil (te ku 18 aña) na e Kampeonato Sentro Amerikano i di Karibe na El Salvador, birando sup-kampeon tras di El Salvador. Aki prensa salvadoreño a duna Polinet e bijnaam di “el hombre elástico”.
1957: Kiper di selekshon na Weganan Sentro Amerikano i di Karibe akí na Kòrsou, birando sup- kampeon tras di Costa Rica, ku a bai ku e título.
1958: Kiper di e selekshon di Kòrsou riba un gira pa Oropa, hungando entre otro na Hulanda, Dinamarka, Suesia, Noruega, Alemania i Fransia.
1959: Kiper di e selekshon di Kòrsou kontra Santos di Brasil, ku a kaba di bira kampeon di mundu di klupnan, defendiendo su gol kontra Pele.
1961 – 1962: Kampeon di Kòrsou ku Sithoc di Shon Haseth.
-
Papiamentu
Harold Daniel Laurens (Bòkseo)
Deportista/Ofisial
a nasé dia 21 di yüli 1940.
Harold a traha 38 aña na Landsontvanger komo empleado públiko.
Harold a kuminsá praktiká e deporte di peso ku 17 aña, pero tambe Harold a praktiká yudo, karate i tiru.
Komo yudoka Harold a partisipá na vários kompetensia nashonal komo internashonal durante añanan 70 i a alkansá faha maron.
Harold a partisipá den vários kompetensia di karate na Kòrsou i Aruba. Komo karateka a yega te faha pretu.
Di 1987 te awe ta praktiká e deporte di tiru partisipando den kompetensianan nashonal i internashonal.
Harold a kuminsá ku bòkseo amateur komo árbitro/wes for di 1983 te ku 1987, aktuando komo wes na Venezuela na aña 1987 i na 1988 na Costa Rica.
For di 1988 Harold a aktuá komo árbitro i wes profeshonal.
Harold ta partisipando na Konvenshon di Konseho Mundial di Bòkseo for di 1988 te ku 2015, un total di 27.
Harold a aktuá komo wes profeshonal na aña 1992 pa título mundial peso ligero na Mèksiko kua a bai entre Derrel Tyson vs M.A. Gonzales
Algun peleanan mas grandi ku Harold a fungi komo rèfri i wes ta:
1993 na Detroit Floyd Mayweather vs Phillip Ndou
1993 na Hapon Yuri Arbachkov vs Namooncha
1994 na Mèksiko Cesar Chavez vs Tony Lopez
1996 na Atlantic City John Ruiz vs David Tua
1999 na Spaña F. Castillejo vs Keith Mullings
2000 na Alemania Juan Carlos Gomez vs Jorge Castro
2002 na Canada Eric Lucas vs Omar Sheika
2003 na Puerto Rico Minguel Cotto vs Rocky Martinez
2005 na Miami Floyd Mayweather vs Henry Bruseles
2007 na Bahamas Jermain Mackey vs Anibal Acevedo
2007 na Sto. Domingo komo refri den pelea femenino entre Dahiana Santa v/s Ana Maria Torres.
2008 na Mèksiko Edgar Sosa vs Juanito Rubillar komo refri.
2009 na Mèksiko Ana Maria Torres vs U. Kokietgym
2009 na Venezuela Hector Velasquez vs Edwin Valero
2011 na Mèksiko Alfredo Angulo vs James Kirkland
2011 na Argentina Erica Anabella vs Melissa Hernandez
2012 na Panamá Nica Conception vs Anwar Salas
2013 na Panama Celestino Caballero vs Robinson Castellanos
Harold a risibí algun distinshon:
Na 1992 plakat pa árbitro di aña di CSF, tambe mesun kos di PRESDA.
Na 1996 plakat di Konseho Mundial di Bòkseo pa bon presentashon komo árbitro i wes
durante di 18 aña.
Na 2014 plakat di Konseho Mundial di Bòkseo for di man di sr. Mauricio Sulaiman.
-
Papiamentu
Maximo Rufino Paula
mihó konosí komo Max, a nasé dia 30 di yüli 1933.
Max a práktika e deportenan di tènis, futból i vòlibòl.
Ku 14 aña Max tabata kiper di Atletiko Oriental di Mari Pampoen den B klasse i despues kiper pa Sithoc.
Max tabata un di e mihó kipernan di pariba di brug, e tabata konosí pa su kurashi.
Aki ta siguí Max su aktividatnan den deporte:
• 1965: Max ta kuminsá práktiká vòlibòl, tempu ku ei tabata é deporte. Max a
dirigí tantu Top komo Valuas, kual tur dos tabata klupnan kampeon.
• 1970: Max a drenta direktiva di S.O.V. Asiento i ta terminá komo presidente di
klup na añanan 90.
• 1971: Max a drenta C.L.T.B. (Curaçao Lawn Tennis Bond).
• 1972: bou di guía di Max e promé ekipo húbenil di Kòrsou a partisipá na Jitic
(Juegos Infantil de Tenis Centro Américano y del Caribe).
• 1974: komo tesorero Max ta drenta den direktiva di Komité Olímpiko Antiano.
• 1974: promé Jitic ta wòrdu organisá na Kòrsou bou di guía di Max.
• 1975: Max ta wòrdu eligí komo komisario den e promé NATLB, konsistiendo di
Aruba, Boneiru i Kòrsou.
• 1975: komo hefe di delegashon di tènis Max ta biaha pa Surnam durante e di
10 weganan di Reino.
• 1975: pa su desempeño den tènis, Max ta risibí un rekonosimentu di parti di
C.S.F. (Curaçaose Sport Federatie).
• 1977: Max ta wòrdu elegí komo komisario di N.A.O.C.
• 1978: komo chef di mishon Max ta biaha pa Juegos Centro Américano y del
Caribe na Medelín, Colombia.
• 1978: NAFT bou di direkshon di Max ta apliká pa bira ful miembro di I.T.F.
(International Tennis Federation)
• 1979: Max ta wòrdu eligí komo presidente di NATF i ta keda na e puesto aki te
aña 1999, esta 20 aña.
• 1979: Max ta fungí un bes mas komo chef di mishon na Juegos Panaméricano
na Cuba.
• 1981: ta bolbe eligí Max komo tesorero di N.A.O.C.
• 1983: Max ta organisá “The Miller Tournament of Champions”.
• 1986: huntu ku Hilberto “Betto” Thomas, Max su sekretario pa bida, i ku otronan
a fundá Fundashon Kopa Iyo Pimentel.
• 1988: Antias ta bira ful miembro di ITF despues di 10 aña ku a apliká i alabes a
partisipá na e promé Davis Cup. Esaki ta e logro mas grandi ku un
persona por logra pa su país den tènis internashonal.
• 1989: bou di liderasko di Max, e promé edishon di Kopa Iyo Pimentel a tuma lugá
na Kòrsou. Un torneo internashonal ku a ser organisá pa 20 aña largu
komo rekonosimentu na Iyo Pimentel.
• 1999: Max ta risibí kondekorashon real komo “Ridder in de Orde van Oranje
Nassau” pa su trabou deportivo i tambe komo profeshonal.
• 1994: Max ta keda eligí komo vice presidente di COTECC (Confederación de
Tenis de Centro América y del Caribe).
• 1995: Max ta risibí plaka di merito di C.S.F. komo dirigente atministrativo.
• 1999: aki Max ta terminá su karera deportivo komo presidente di NATF, tambe
komo miembro di COTECC i alabes ultimo aña organisando Kopa Iyo
Pimentel.
Esaki ta Max, un hòmber impreshonante ku un karera deportivo aun más impreshonante.
-
Papiamentu
Heraclio Marco Perfecto Henriquez, (Beisbol)
Dirigente Atministrativo.
mihó konosí komo Aco, a nasé dia 18 di aprel 1927.
Aco a kuminsá su karera den e mundo deportivo na aña 1955 komo miembro di direktiva di “Curaçaosche Baseball Assosiatie”, den mesun aña Aco a wòrdu eligí komo miembro di direktiva di Chicago Baseball Club.
Despues Aco a okupá vários funshon importante den beisbòl.
• 1965 ko fundadó di N.A.B.A.F.E. i alabes delegado na kongreso mundial di A.I.N.B.A. na Cartagena, Colombia,
• 1968 Aco a keda eligí komo vise presidente di C.B.A.,
• 1972Presidente di C.B.A.,
• 1973 Riba invitashon di Miami Florida University Baseball Club, Aco ta kompañá gezaghebber Martina i diputado Rozendal, ámbos di felis memoria, pa Merka
• 1973 Direktiva di C.B.A. ta organisá su promé torneo hubenil,
• 1974 Eligí komo tesorero di A.I.N.B.A. na Panama City,
• 1975 Invitashon pa New York Yankees bini Kòrsou,
• 1976 Nombrá komo miembro di direktiva den konseho di deporte,
• 1978 A invitá Charly Lou komo instruktor di bate komo wéspet di C.B.A.,
• 1979 Eligí komo presidente di N.A.B.A.F.E.,
• 1980 Komo delegado di N.A.B.A.F.E. pa kongreso mundial na Tokio,
• 1981 Eligí komo miembro di direktiva di N.A.O.C.,
• 1982 Delegado pa N.A.B.A.F.E. pa Seoul, Korea,
• 1983 Miembro di direktiva di Stichting Koninkrijk Sport Liga,
• 1984 Sèrtifikado di A.I.N.B.A risibí dor di Sr. E Smit,
Koningklijke onderscheiding ontvangen; Ridder in orde van oranje Nassau in goud
• 1985 Miembro di direktiva di Curaçao Little League,
• 1986 – 1992 presidente di F.E.B.E.K.O.,
• 1986 – 1992 presidente di N.A.B.A.F.E.
• 1987 – 2002 presidente Federashon Sentronan di Bario Korsou
• mei 1994 /mei 2003Miembro F.A.J Federatie Antilliaanse Jeugdzorg.
-
Papiamentu
Anthony Philomeno Minguel (Atletismo)
Deportista-DirigenteAtministrativo-Dirigente Tékniko.
Toonchi a kuminsá ku deporte na St.Thomas College hungadó futbòl, mas despues beisbòl. Ku su 13 aña Toonchi a será konosí ku atletismo, i ku su 17 aña el a kuminsá práktika atletismo den stadion di Rif. Su disiplinanan tabata pushamentu di bala di heru, tira sper i disko.
Na aña 1970 el a kompetí komo atleta na Weganan Deportivo Sentroamerikano i di Karibe na Panamá tirando sper, i na aña 1972 den kampeonato Sentroamerikano i di Karibe na Jamaica.
Komo entrenadó Toonchi na 1974 a sigui kurso di atletismo na Springfield College, tambe na 1975 na CDOM na México City.
Kurso di entrenadó i di atministrashon deportivo na 1975 /1976 na Utrecht Ulanda.
Seminario atministrativo deportivo na 1982 na Roma, Italia. Na 1986 i 1988 kurso di atministrashon deportivo na San Juan, Puerto Rico. Na Roma, Italia na 1987 kurso di alto nivel atministrativo deportivo. Na 1997 seminario na Nassau, Bahamas rumbo pa 2000.
Toonchi a funda e promé klup di atletismo era nobo “Olympic”, na 1962 el a reaktiva Nederlands Antilliaanse Atletiek Unie. Na 1966 el a yuda reaktiva Curaçaose Atletiek Bond.
Toonchi tabata forma parti di Komishon Tékniko di atletismo, tambe el a okupá diferente funshon entre otro miembro di direktiva di Nederlands Antilliaanse Atletiek Unie, miembro di direktiva di Curaçaose Atletiek Bond, presidente di Curaçaose Atletiek Bond, presidente di Confederacion Centro Americano y del Caribe, vise presidente di North America, Central America and Caribbean, miembro di direktiva di Nederlands Antilliaanse Olympisch Comité.
Toonchi a representá Antia Ulandes na hopi evento i tambe na numeroso kongreso na:
1982 na Gresia
1984 na Los Angeles
1985 na Stuttgart
1987 na Roma
1989 na Barcelona
1991 na Tokyo,
1993 na Stuttgart
1995 na Groteberg
1997 na Gresia
1999 na Sevilla,
Toonchi tabata nombrá tambe komo International Technical Official na diferente pais entre otro Puerto Rico, Colombia, Spaña Mexico, Bahamas, Argentina, Merka i Fransia. Tambe Tònchi a duna kurso pa hurado di atletismo.
-
Papiamentu
Hubert Modesto Schoop, (Futbòl)
Deportista – Dirigente Atministrativo – Dirigente Tékniko
mihó konosí komo Iby,
Ibi a nasé dia 12 di yanüari 1934 na Koningstraat 33 Otrabanda Ibi a bai biba e mesun aña na Orinocoweg 25 na Marchena kaminda e’ la pasa un gran parti di su hubentut.
Komokiera ku su mama tabata un persona ku tabata gusta move di un bario pa otro riba edat di 5 aña Iby a move bek den kas propiedat di su mama na Koningstraat.
Di aki Ibi a bai lushi klas i tambe sigui Wilibrod College te ku su 6de klas.
Despues Ibi a bai Sint Thomas na Hoogstraat. Despues di a kaba skol Ibi a logra haña trabou na Shell i aya e’la traha na “Hoofdkantoor” di Shell den departamento di TA/”Tekenkamer”.
Durante su permanensia na Marchena Ibi ku for di Wilibrod College a demonstrá di tin talentonan pa bira un futbolista, Ibi a partisipá den kampeonato di skolnan ku e.o partisipashon di Dosco di St. Vincentius School, Vios di Wilibrod College, GSV Geen Schot “Verloren di Wishi y Staco di St. Albertus College i algun skol mas ku tambe tabata partisipá.
Ibi a Sali hopi biaha den korant di skol Hou en trouw kaminda Ibi tabata hinka su golnan hungando pia abou na KSC tereno di Wishi, Groot Kwartier y otronan. Tabata Sali ku Ibi wist op zijn blote voeten verschillende doelpunten te maken.
Siguiendo ku deporte Ibi a hunga den Sithoc Junior durante di su 14-17 aña i a pasa mesora pa e tim grandi di Sithoc 1 den temporada ku Frater Andreas tabata presidente di Sithoc. Ku su 17 aña el a haña invitashon pa bai train den selekshon di Kòrsou pero debí na su studio e no por a kumpli kabalmente ku esaki.
Ku su 18 aña I Ibi a alkansá e Selekshon di Antia i a partisipá den weganan di Sentro Amerikano i del Caribe na Costa Rica, komo e hungadó di mas hóben huntu ku e tim di su bida ku tabata Orilio Hato den gol, Fefe de Lanoy i Kelly di Aruba den defensa den medio kampo Gein Giribaldi, Eddy Vlinder, Cai Helser di Aruba i e liñá di atake ku Willys Heyliger, Mundu Kemp di Aruba, Ibi Schoop, Yuchi Jansen i Yandi Brokke di Aruba.
Iby a hunga tur wega kontra di Guatemala, Honduras, Salvador, Costa Rica, i Panama.
Despues di su regreso pa Kòrsou Ibi a haña e karchi internashonal for di mannan di Mordy Marduro q.e.p.d., i Doe i de Willems q.e.p.d. pa por drenta tur stadion na Antia esaki tabata e regalo ora bo kumpli 10 wega internashonal hunga kontra otro pais i den bo pais.
Ibi a sigui su karera i e’la wòrdu skohe pa bira kapitan di Sithoc. Su promé tim den C.V.B. ku hungadónan manera Pin Borgschot, Gein Giribaldi, Dico Dominiquez, Don Coffie, Teintje i Yancho Minguel, Shon Mi Krips i otronan.
Ibi a sigui su karera di Sithoc i Selekshon di Kòrsou i Antia i a partisipá komo hungadó titular na paisnan, Mexico, Guatemala,Honduras, Salvador, Costa Rica, Haiti, Venezuela, Sürnam, Martinique, Hulanda, Fransia, Belgica, Dinamarca, Noruega,Aruba Bonaire Cuba.
Despues di su karera futbolístiko Ibi a bira entrenadó di e.o. Marine di Suffisant, de Koning di Jandoret, Deportivo Portugues, Jong Holland ect.
Despues di a logra bastante den su karera komo trainer Ibi a disidí di hinka su tempu i konosementu di futbòl den nos hubentut kaminda e’la kuminsá ku e muchanan di “Stormvolgels” (G.O.G.) den Turneonan organisá pa Asiento, Willemstad i otronan.,
Despues di un problema chikí ku Willemstad Ibi a disidí di kuminsá ku su mes organisashon bou di nòmber di C.V.B. “Jeugdvoetbal “ku despues a bira ORFIK (organisashon di futbòl infantil Kòrsou ku a alkansá e kantidat di 1500 hóben di 8 pa 17 aña.
Ibi a partisipá komo dirigente deportivo ku ORFIK na paisnan Venezuela, Aruba, Bonaire, Puerto Rico, Cuba dunando hopi biaha logronan positivo.
Siguiendo ku su karera komo dirigente Ibi despues ku pa FFK logra 1 mion florin den 4 aña di Fifa, Orfik a entrega e grupo grandi ku tabata karga nòmbernan di Wimpiri 8-10 aña, Vruminga 11-12 aña, Muskita 13-14 aña i Blenchi 15-17 aña.
Orfik a bira konosí pa e kantidat grandi di weganan ku ORFIK tabata organisá pa e 1500 partisipantenan rònt Kòrsou hungando tur djasabra un total di 28 wega.
Despues ku F.F.K.a tuma e grupo aki ku aktualmente ta hunga bou di e nòmbernan di U-11,U-13,U15,U17 Ibi a start ORFIK bek ku su grupo di baby i super baby p;asina duna nos hobensitunan for di chikí sera konosí ku e bala.
Aktualmente ORFIK ku a keda bou di guia di Ibi pa 35 aña a selebre e fecha aki ku un selebrashon di tres ku ta 1. Miss ORFIK, 2 Eksposishon di su logronan pa 35 aña i 3 Un torneo riba nivel internashonal p’asina demonstrá futbolístiko i dirigente Ibi a dirigí Sentro di bario Brievengat durante bastante aña komo presidente di sentro.
Aktualmente Ibi tin pensa di hasi e organisashon di baby i super Baby mas grandi.
Algu ku Ibi lo no ke lubidá den su curriculum ta e Premio ku e’la risibí di Fundashon Frater Andreas su presidente, Direktor di Ennia Caribe e tempu ei Sr. Luis Santini i huntu kunes r. Ecto Weber i tambe e konosido Stanley Coffy.
Pa e premio aki Ibi a haña un pasashi i estadia di tres siman na Ulanda pa eksperimentá su mes riba e deporte di futbòl ulandes.
E premio aki a Sali Ibi hopi di bon pa motibu ku e’la topa ku sr. Jo.v. Marle tempu ei presidente di K.N.V.B. kende a gui’é durante di su estadia na Ulanda i den ken Ibi a siña hopi di e organisashon Ulandes di kua nunka mas Ibi lo no por lubidá su mensahe di “leer ze kontributie betalen en maak er een bond van”.
Ibi a siña hopi i a apresiá e partipashon aki na Ulanda masha hopi mes.
Pa por rekordá Ibi a wòrdu dekorá pa La Reina riba e fecha 4 di aprel 1994 komo” Ridder den orden van oranje nassau “ku e medaya di oro.
Tambe den aña 2005 na Wishi/Marchena a duna Iby e rekonosiendo di dun’é un tereno di deporte pa hóbennan.
E nòmber di e parke ta Parke deportivo Ibi Schoop.
Pa no lubidá na aña 1956 Iby a haña un invitashon pa akudí na Ulanda pa por a partisipá den e timnan di futbol profeshonal Feyenoord na Ulanda.
Teniendo kuenta ku e kriterio di Shell e tempu ei Ibi n tuma e rísiko di bai “try out” ku e pensamentu di no logra e lo no tin e siguransa di kontinuá ku su trabou na Shell Cur.NV.
-
Papiamentu
Eddy Solomon (Natashon)
Dirigente Atministrativo
a nasé dia 7 di yüli 1937.
Eddy ta konosí pa su dinamismo den deporte akuátiko.
Eddy a okupá diferente funshon den direktiva e.o.:
1980 – 2000 presidente di Sithoc zwemvereniging
1983 – 1987 presidente di Curaçaose Zwembond
1987 – 1988 miembro di N.A.Z.B.
1987 – 1989 miembro di direktiva di N.A.O.C.
1989 – 1994 vise presidente di CCCAN na nòmber di Karibe Ingles
2002 – 2006 presidente di Sithoc
2008 – 2010 presidente di Sithoc
Eddy a logra hopi pa e federashon di natashon.
1981 Sithoc a haña su mes statuto, i un trainer profeshonal,
1982 di dos trainer profeshonal pa Sithoc,
1984 selekshon nashonal di Kòrsou pa promé biaha riba podio di honor durante kampeonato Karibe anual di CZB,
1985 ta kuminsá ku lèsnan di landamentu di Sithoc mes,
1986 Kòrsou ta haña e honor pa organisá kampeonato Karibense,
1987 ta instalá komishon pa Sithoc tin su mes pisina,
1990 CZB ta organisá pa di dos biaha e kampeonato di CISC.
Despues ta bolbe reaktivá e komishon di pisina pa Sithoc. Ta kumpra un pisina prefabriká, pero despues di 2 aña ta kuminsá ku konstrukshon mes mes di e pisina. Un aña despues por a kuminsá hasi uso di e pisina di Sithoc ku ta haña nòmber di Sirena.
E resultadonan alkansá den natashon riba nivel nashonal ta mará na inisiativanan di Eddy riba nivel di klup kombiná ku su posishon di presidente di klup di natashon di Sithoc i Curaçaose Zwembond.
-
Papiamentu
Cor van Aanholt ( Sailing)
Nase na Groningen 29 di mart 1959.
Cor tin 54 aña di edat.
Hulanda y ta bibando na Curacao pa 20 aña caba. Cor ta kasá ku Marjolein i nan tin kuater yu: Phillipine, Ard, Just an Odile (resp.21.20.18.16 aña
Cor ta multi deportivo talentoso. Aparte di Sailing el a resultá eksitoso den
• Windsurf (p.e. Kampion Hulandes, di 6 na Mundial)
• Futbol(nivel Hubenil mas haltu p.e. ku A1-team di Be Quick Champion di Nort di Hulanda: a hunga kontra AYAX A1.
• Tènis (Kampion individual di Provinsia di Groningen, edat te ku 15 aña)
Hockey(stand-in den tim HMC)
Cor Stima deporte i ta/tabata un deportista kompetitivo den
• ski
• ski di awa
• kalbas
• landando
• triatlon
• gòlf
Cor ta un deportista activo ainda. Na 2010 ainda el a bira di 10 den e Campeonato Mundial di Navegacion Sunfish na Italia.
Títulonan komo atleta:
• Kampeonato den nabegashon
• Kampion Mundial
• Kampion di Kòrsou (7 biaha)
• Kampion Oropeo
• Weganan Sentroamerikano i Karibense GOLG
• Kampion Hulandes
• Kampion di Israel
• Kampion Hapones
• Kampion Sur Afrikano
• Kampion di Karibe
• Weganan di PANAM di 4
Ganador di hopi Regata Internacional di Nivel Mundial manera:
• Siman di Kiel (Alemania)
• Kopa di Reinan (Tailandia)
• Sneekweek(Hulanda)
• Regatta di Maarten Heineken
• Regata di Kòrsou
Hunta di Deporte:
Posishonnan anterior:
• WOA: Hefe di Merkadeo i Negoshi di Asosiashon Mundial di Olímpiko
• NAOC: Neth. Hormiga. Komité Olímpiko: 2do Tesorero, presidente
Komishon di kualifikashon
• IMCO: Asosiashon Internashonal di Klase Mistral
(eks-direkshon Mundial di Windsurfing Olímpiko): Vise Presidente Tékniko
Entrenamentu, gerente di atleta
Weganan Olímpiko i eventonan relashoná
• Weganan Olímpiko
• Weganan Olímpiko Hubenil
• Weganan Paralímpiko
• Weganan di CAC
• Weganan di PANAM
Deportista di aña
• Italia
• Spaña
• Portugal
• Francia etc.
Entrenamentu, gerente di atleta
• Entrenador, gerente di Olimpiada Hubenil 2010 (BRONS di nabegashon di AHO
• Windsurfer Worlds entrenadó di windsurf, ORO
• Nabegashon di gerente di Splash Worlds, ORO
• Entrenador di Byte Worlds, gerente Silver, Klasifikadó pa Weganan Olímpiko Hubenil
• Optimista Sur Am. gerente 1x Oro, 1x Plata
• Optimista Nort Am. gerente 2x Oro
Weganan Olímpiko i eventonan relashoná:
Weganan Olímpiko:
• Lider di delegashon di Los Angeles 1984 (NED) Ekshibishon di Windsurf
• Lider di delegashon di Atlanta 1996 (AHO) Nabegá i windsurf
• Partisipante di Sydney 2000 (AHO) Sailing (kargadó di bandera)
• Lider/entrenadó di tim di London 2012 (IAO) Sailing
• London 2012 hefe di Merkadeo i Negoshi WOA)
Sentro di reunion di Olimpiada, Gala di Olimpiada
Weganan Olímpiko Hubenil:
• Entrenador di Singapur (AHO) BRONS di Nabegashon
Weganan Paralímpiko:
• Barcelona 1992: hues Sailing
• Hues di Atlanta 1996 Sailing
Weganan di CAC:
• Maracaibo 1998 participante (AHO) Sailing, GOLD
• Hues di Mexico 2002 Sailing
• Partisipante di Puerto Rico (AHO) Sailing, di 6
Weganan di PANAM:
• Partisipante di Winnipeg 1999 (AHO) Sailing 4th
• Ofisialnan di Guadalajara 2011 (AHO) Sailing
ofisialnan (PASAF) Sailing
Deportista di aña:
Provincia Groningen, Hulanda 1980
Kòrsou: 1997
Kòrsou: 1998
-
Papiamentu
Marguérite Marie Sprock-de Rooy,
(Tènis di Mesa)
Deportista – Dirigente Atministrativo – Dirigente Tékniko -Wes
Mihó konosí komo Maggy, a nasé dia 22 di sèptèmber 1943.
Maggy a kuminsá práktika e deporte di pinpòn na aña 1963 na Asiento ku 20 aña di edat.. E deporte aki Maggy a práktika aktivamente pa 35 aña largu, i despues a siguí aktivo den funshonnan atministrativo i tékniko pero tambe den e parti di arbitrahe.
Den funshon atministrativo Maggy a fungi 17 aña komo sekretaria di federashon i a tuma su retiro na mart 1993. Maggy su “role model” tabata sra Irene Moreno (Q.e.p.d.) Durante añanan e tabata hungadó, dirigente i alabes entrenadó di hubenilnan (for di 1984) i de e damanan (Liga Pasa Tempu) for di 1985 “Traning” nan tabata tuma lugá na SDK i ku tempu na Sentro Irene Moreno. Na 1985 e’la lanta Liga Pasa Tempu di dama, kual tabata un éksito durante 10 aña. Maggy tabata presidente di su mes tim, esta KFC? shot, ku tabatin entre 60 pa 90 miembro, konsistiendo di hóbennan i hende grandi. E tim a kue diferente titulo, sea kampeon òf sub kampeon individual òf den tim.
Logronan di Maggy Sprock
• 1966 Tabata Maggy su promé torneo Internashonal “11e Campeonato Norte Central
America i del Caribe” hunga na Kòrsou.
• 1968 Kampeon dobel + di Tim huntu ku Sra. Nelly Landstra na e “111er Campeonato
Norte-Centra america i del Caribe” (NOSCECA) E ta úniko dama ku a yega di gana un titulo pa Kòrsou
• 1970 Kampeon Antiano+ kampeon dòbel huntu ku Gloria Croes.
• 1973 Tripel Kampeon – (single – dobel- mixed dobel: Kampeonato Kòrsou )
• 1982 Kampeon Antiano (úniko ku a gana un titulo pa Korsou na Aruba).
Kampeon CTTB-cup (+ na 1983, 1985, 1990)
Sub-kampeon CTTBcup na 1984 + 1991 (“Cur. Tafeltennis Bond”)
• 1983 Di 3 posishon den 1st Antilleann Top 8
• 1984 Sub-kampeon den 2nd Antillean Top 8
• 1987 Maggy a sali e mihó hungadó di aña
• 1988 Tabata Maggy su mihó aña, komo hungado, komo ela logra gana tur 9 torneo di e
aña ei, ku eksepshon di unu, i a Sali “The best player of the year.
• 1989 E di “31st Caribbean Table Tennis Championships” aki na Kòrsou a wòrdu dediká na
na dje bou di e nòmber “The Maggy Sprock Games” ku partisipashon di 23 pais.
• 1991 Sub-Kampeon + sub-kampeon den mixed dòbel huntu ku Ronaldi Vos.
• 1992 Sub-kampeon di Kòrsou+ sub kampeon den dòbel huntu ku sra.Ingrid van de Hilst.
Maggy tabata train di 9 or pa 2or tur djasabra, huntu ku su miembronan di direktiva di KFC/Shot. Hopi evento sosial tabata wòrdu organisá, komo ku e tabata weta su funshon tambe komo un edukador.
Direktiva di KFC/Shot a dediká aña 1996 na su honor.
Na 1997 el’a tuma su retiro total, despues di 34 aña den e deporte, El’a traha ku hopi amor pa e deporte i e tabata stim’é masha tantu mes. Semper el’a boga pa union-disiplina-kompetensia sano- rèspèt pa otro toleransha i komunikashon.
Maggy a pone semper un meta su dilanti i a traha duru pa e logra. Komo ku e tabata mira tur komo un “Challenge”
Maggy a partisipá na kursonan pa dirigente, kurso básiko riba movementu olímpiko (na 1992); kurso pa entrenadó hubenil i tambe di árbitro.
El’a koordiná diferente aktividat di fundraising manera –modeshow bingo, bon-kune feria diferente loteria “fundraising” “dinner”.
Aparte di esaki nan Maggy a fungi komo sekretaria den otro organisashonnan manera Toasmaster i grupo di karnaval.
Paisnan ku Maggy a bishita komo hungadó òf delegado tabata Trinidad& Tobago 2 x Colombia, Nicaragua, Rep. Dominikana, Jamaica, Venezuela, Aruba, Sta.Maarten Bonaire.
• 1989 Maggy a representá Kòrsou komo delegado na Weganan Mundial di Tènis di Mesa na
Dortmund (Alemania) huntu ku un tim
• 1990 Pa Komité Olímpiko el’a partisipá na Weganan Sentro Americano i del Caribe na
Mexico. Komo Chaperonne di e ramonan: Bowling, Tiru, Esgrima, Tènis di Mesa i atletismo.
• 1991 Chaperonne di nos softball-team nashonal (18 persona) na e di XI Weganan
Panamerikano i del CARIBE” NA Santiago de Cuba.
Maggy 8 biaha tabata kampeon di Kòrsou.
Na 1970,1973,1975,1981,1982,1984,1988.)
Maggy tabata e úniko dama ku a yega di gana un título pa Kòrsou den un kompetensha Antiano, e tin un rekòrt di 105 título ganá.
.
Tambe Maggy a fundá Liga Pasa Tempu pa damas, kua tabata masha eksitoso durante di 10 aña largu.
Den funshon tékniko Maggy a optené su sertifikado di entrenadó.
Otro sertifikado ku Maggy a risibí ta esun di su partisipashon na “International Umpires and Referees”.
.
Maggy a representá Kòrsou na masha hopi okashon na e siguiente paisnan: Aruba, kaminda Maggy a sali kampeon Antiano den single i dòbel, tambe den turneonan na Trinidad & Tobago, Colombia, Repúblika Dominicano, Jamaica, Venezuela. Na Alemania komo delegado pa Weganan Mundial. Na Mexico komo chaperone di entre otro pinpòn na Weganan Sentroamérikano i di Karibe, i na Cuba na Weganan Panamericano.
Na 1989 tabatin e “31st Caribbean Table Tennis Championship” organisá na Kòrsou, dediká na Maggy.
-
Papiamentu
Esther Etlyn Jansen, (Softbol)
Deportista
mihó konosí komo Jèt, a nasé dia 22 di aprel 1951.
Na 1963 Sr. Ashton Gumbs Q.e.p.d. a funda sòftbòl klup Cardenales originalmente den bario di Parera i despues a amplia e klup ku algun damita mas di e barionan di Saliña i Steenrijk.
Esther, su rumannan a dun’é e nòmber di kariño di “Jet”, ta bini di un famia di deportista ,tabatin 4 ruman aktivo riba tereno di deporte tantu den beisbòl komo sòftbòl.
Jèt a kuminsá hunga sòftbòl na aña 1965 den S.B.C. Cardenales den kua klup e tabatin un ruman muhé tabata hunga. Sr. Ashton Gumbs, di felis memoria, su esfuersonan , asistí pa su coach sr. Sonny Martina a hasi ku Jèt a haña oportunidat pa desaroyá su talento i kapasidatnan deportivo ku a hiba Jèt na un karera deportivo hopi eksitoso tantu na Kòrsou komo den eksterior.
Jèt a kuminsá hunga posishon di shòrt stòp, despues tersera base, picher, primera base i finalmente Jèt a bira un “all around player” den sòftbòl. Un di e poko hungadónan den sòfbòl di Kòrsou i Antia Ulandes ku por a hunga sòfbòl bon tur posishon. Jèt tabata sobresalí pa su fildeo impagabel, tirunan fuerte i sertero i un bateo temibel. Jèt, ku e sistema agresivo pero alegre ku e tabata hunga sòftbòl a kombèrtí den “spark plug” di S.B.C. Cardenales, i no a tarda muchu ku Jèt a pasa pa forma parti di selekshon di sòftbòl di Antia Ulandes. Esther “Jet” Jansen tabatin aktuashon sobresaliente i den no ménos ku 2 okashon na 1971 Kamp. CONCACAS na PTO Rico i na 1973 na Kamp. CONCACAS na Valenvia, Venezuela e ta keda proklamá komo MVP di kampeonato, miéntras el a sa tambe den tur dos okashon poderá di titulo di kampeon bate. Na 1976 na Kampeonato CONCAS na San Salvador tabatin aktuashon destaká ku a yuda Antia Ulandes konkista Medaya di Oro, miéntras Jet un biaha mas a sali kampeon bate i e hungadó ku mas “two base hit” bati. Huntu ku Aida, Esther ta e dos úniko hungadónan di Antia Ulandes ku tin riba nan nòmber dos “MVP Award” otorgá pa Confederashon Regional di Softbol, miéntras Esther Jansen den Kompetensia internashonal den no ménos ku 3 okashon a sa di konkista titulo Kampeon Bate
Karera deportivo 1965-1998
1965 Afiliashon na sòftbòl klup Cardenales.
1967 Kondekorashon ku medaya di oro komo deportista femenino di aña.
1970 Promé finalista Reina di deporte (representante sòftbòl)
1970 Esther ku ekipo SBC Cardenales ta representá Korsou na St. Thomas Virgin Islands tèrminá na di tres lugá.
1971 Kondekorashon ku medaya di oro deportista femenino di aña pa di dos bes.
1971 Selekshon di Antia ta gana medaya di oro na Puerto Rico den kampeonato C.A.C. Esther ta gana e titulo di hungadó mas destaká di C.A.C.
1973 Selekshon di Antia ta gana medaya di plata na Venezuela den di dos kampeonato C.A.C. Esther ta gana e titulo di hungadó mas destaká pa di dos bes i ta Sali tambe kampeon bate.
1973 Dirigente di S.B.C. Cardenales ta pone konfiansa den Esther i ta nombr’é kapitan di ekipo.
1974 Esther ta forma parti di selekshon di Antia pa e di 12 weganan C.A.C. na Sto. Domingo , Antia ta keda na di tres lugá ganando medaya di bròns.
1976 Selekshon di Antia ta gana medaya di oro na El Salvador durante di tres kampeonato C.A.C.
1978 Selekshon di Antia ta biaha pa Colombia.
1978 Esther ta risibí plaka di mérito pa trabounan inkansa-bel na interes di sòftbòl di C.D.M.
1979 Esther ta biaha ku S.B.C. Cardinales pa St. Maarten pa un torneo di Antia Hulandes i ta keda n di dos lugá.
1983 Plaka di mérito otorgá dor di SITEK komo miembro dediká na deporte pa mas ku 10 aña.
1983 Na 1983, Esther “Jèt” Jansen a base di su eksperensia komo un deportista femenino eksitoso ta haña invitashon pa ta oradó na un simposio di deporte organisá pa SEDREKO i CSF den oula di Universidat di Antia Ulandes den kua “Jèt” tabatin ku elaborá riba e tema: “E hende muhé den Deporte”. Esther “Jèt” Jansen a laga un bon impreshon atras ku su konferensia.
1985 Partisipashon na weganan interinsular na Aruba Esther i su ekipo ta titulá sub. kampion.
1986 Esther huntu ku su ekipo S.B.C. Cardenales ta titulá kampion di Korsou poniendo un fin na e racha di viktoria di Pichingolo.
1987. Esther huntu ku su ekipo ta titulá sup kampion di Korsou.
1988 Na 1988 Esther “Jèt” Jansen ta bira e promé hungadó femenino di sòfbòl ku ta bira mènedjer di un klup di sòfbòl den klase AA. Banda di esei “Jèt” ta demostrá di ta un persona polifasétiko ora e kambia bate i wante pa mikrofon i bira e promé komentarista femenino deportivo na Kòrsou durante e eksitoso kampeonato C.A.C. organisá na Kòrsou..
1990 Plaka mérito otorgá dor di bario di Parera komo promé dirigente femenino.
1991 Medayista di plata ku e ekipo di Cardenales.
1993 Plaka di mérito otorgá dor di SBC Hell Angels pa aporte durante torneo organisá.
1995 Na 1995, e biaha aki na Ulanda durante “Haarlemse Honkbal Week”, Esther “Jèt” Jansen ta fungi komo komentarista deportivo na radio.
1998 Na 1998, Esther “Jèt” Jansen, ta kologá wante, bate i spaik, i ofisialmente ta buta un punto final tras di un karera impreshonante den sòfbòl ku a kuminsá mas ku 30 aña pasá
2002 Esther ta risibí plaka konmemorativo na okashon di 50 aña di eksistensha di C.S.B.
2014 Esther ta drenta Salon di Fama di CSOF.
-
Papiamentu
Historia di Karera
Funshonario públiko pa Gobièrnu di eks Teritorio Insular Kòrsou
Sirbidó Públiko pa eks Antia Hulandes
Empleá pa e siguiente departamentunan:
Departamento di Enseñansa; Departamento di Distribucion di awa; Departamentu di Telekomunikashon; Departamentu di Kultura & Enseñansa di eks Antia Hulandes; Gerente Departamentu di Kontabilidat di Minister Plenipotensiario di eks Antia Hulandes na Den Haag.
1984-1993 Direktor di Banko di Seguro Sosial di Antia Hulandes.
1993 Penshonado
Presidente i miembro di direktiva di ACU (kredito union)
Miembro di Fundashon pa Konsumidó
Aktividatnan Sosial i Deportivo
Durante su mas di sinkuenta aña komo hungadó di futbòl i despues komo entrenadó i mènedjer di e klup di futbòl Jong Colombia, el a okupá e siguiente posishonnan:
Presidente di e club di futbol Jong Colombia
Presidente di C. V. B. awor Federashon di Futbòl Kòrsou
Vise presidente di FEDEPROF (eks Federashon Profeshonal di Futbòl)
Vise presidente di eks N. A. V. U. (Federashon Nashonal di Futbòl di Antia Hulandes) awor Federashon di Futbòl Kòrsou
Presidente di ex N. A. V. U. (Federashon Nashonal di Futbòl di Antia Hulandes) awor Federashon di Futbòl Kòrsou
Miembro senior di Liga Real di Deporte
Miembro di direktiva di Seguro di Aksidente
Konsehero i konsehero den:
Proyektonan di deporte
Den tur organisashon di deporte
Pa yudansa finansiero na federashon i organisashon di deporte (Gobièrnu)
Miembro di Weganan di Reino enkargá ku kampionato deportivo hubenil
Miembro di directiva di C. F. U.
Miembro di comision di finanzas di F.I.F.A.
Hungadó i miembro di direktiva/presidente di klup di futbòl Jong Colombia:
12 biaha Kampion di Kòrsou, 5 tras di otro.
12 biaha Kampion di Antia Hulandes.
4 biaha Kampion di CONCACAF.
Jong Colombia a hunga den vários pais:
Barbados, Haïti, Jamaica, Martinique, San Salvador, Apellido, Guyana Franses, Guyana Britániko, Trinidad i Tobago, Venezuela, Guadeloupe, Hunduras i Merka.
Premio i Kondekorashon:
Oficial na ordo di “Oranje Nassau”
Miembro sala di fama Federashon Olímpiko Kòrsou
-
Papiaments
Victor Antonio Copra, (Peso – Bodybuilding)
Deportista –Dirigente Atministrativo -Dirigente Tékniko.
mihó konosí komo Kopertje, Vitochi òf Capreis, a nasé dia 16 di desèmber 1927.
Victor a praktiká deportenan manera futbòl, beisbòl, sètmentu di ola, kanamentu, pinpòn, lucha libre, hisamentu di peso i body-building.
Na 1953 Vitochi tabata ko fundadó di Curaçaose Gewichtheffers Bond i despues Nederlandse Antilliaanse Gewichtheffers Bond. Den peso Vitochi a okupá e siguiente funshonnan: skout, entrenadó, coach, vise presidente, hefe di delegashon, referee internashonal na e siguiente evenementonan:
• 1955 Juego Panamericanos na Mexico i na Alemania,
• 1955 Campeonato Mundial na Munchen, Alemania
• 1959 Centro Americanos y del Caribe na Caracas, Venezuela
• 1959 Juegos Panamericanos na Chicago, U.S.A.
• 1961Juegos Bolivariano na Barranquilla, Colombia,
• 1961 Campeonato Centro Americano na San Juan, Puerto Rico
y del Caribe
• 1962 Juegos Centro Americanos y del Caribe na Kingston, Jamaica,
• 1966 Juegos Centro Americanos y del Caribe na Rio Piedras Puerto Rico,
• 1970 Juegos Bolivariano na Maracaibo,Venezuela,
• 1971Juegos Panamericanos na Cali,Colombia,
• 1973Campeonato Mundial na Havana, Cuba,
• 1974 Campeonato Mundial na Lima Perú.
Den body-building Vitochi a funda na 1965 tantu Netherlands Antilles Body Building Association komo Curaçao Body-building Association. Na 1974 Netherlands Antilles Body Building Association a afiliá na Verona, Italia den e organisashon Mundial, International Body Building Federation. Na tal okashon a skohé Vitochi komo vise presidente pa Centro America y Caribe.
Komo vise presidente Vitochi a representá Centro America y Caribe na e siguiente kongresonan i Kampeonato Mundial:
• 1975 Pretoria na Sud Afrika,
• 1976 Montreal na Canada,
• 1977 Nimes na Fransia,
• 1979 Columbus na Estados Unidos,
• 1981Cairo na Egipto,
• 1982 Brugge na Belgica
• 1984 Las Vegas na Merca
CENTRO AMERICA I CARIBE
• 1972 Riba Copra su inisiativa a lanta Central American & Caribbean Body- building Federation.
Di dicha federashon Sr. Copra tabata vise- presidente,presidente i tesorero.
CAMPEONATONAN:
• 1973 Cabo Rojo Puerto Rico
• 1974 Bridgetown Barbados
• 1975 Willemstad Curacao
• 1976 San Juan Puerto rico
• 1977 Santo Domingo Republica Dominicana
• 1978 Port-of-Spain Trinidad & Tobago
• 1981 San Juan Puerto Rico
• 1982 Mayaguez Puerto Rico, tambe e prome campeonato femenino
• 1984 Kinfston Jamaica
Sr. Copra tabata sekretario di Curacaose Softball Bond i miembro di N.A.O.C. tesorero di Stichting Sportterrein Brievengat-Sentro Deportivo Korsou 1977-1994.
-
Papiaments
Dudley Guniberto Josepa (Karate)
Deportista – Dirigente Tékniko
a nasé na aña 1958.
Dudley na aña 1967 kuminsá práktika deporte di yudo ku su 9 aña serka sr. Leo Floridas den Buurcentrum Steenrijk i esaki a dura mas o ménos 1 aña kaminda el a hanja su grado di banchi hel Dudley no tabata gusta masha e estilo di yudo kaminda bo mester a tene pa asina bo por a hasibo téknika.
Despues di dia Dudley a stòp ku yudo na aña 1970 a bai práktika karate na Sportschool Braaf kaminda el a haña lès di karate serka defuntu Ashwin Felix q.e.p.d.. Aki nan tambe Dudley a práktika mas o ménos 1 aña kaminda ela haña e grado di banchi oraño di estilo di karate Shotokan, akinan a trobe Dudley a bolbe stòp pasombra e práktika tabata un poko monótono.
Na aña 1973 Dudley a kuminsá train atrobe serka e instruktor di karate sr. Henry Hougon.
Dudley a train te ku kabamentu di aña 1975, den periodo di 2 aña Dudley a kompetí den diferente torneonan kaminda den algun di nan tabata tin bon resultado.
• 1973 na Kòrsou di 2 lugá ku faha blanku,
• 1973 na Puerto Rico den faha blanku te ku bèrdè sin klasifikashon,
• 1975 na Aruba promé lugá den kategoria faha bèrdè, i mesun aña na Japon den torneo Mundial di Kyokushinkai (kategoria di faha pretu i maron) sin klasifikashon.
Na 1976 Dudley huntu ku algun otro karateka a funda nan mes klup di karate i dun’é nòmber “Curaçao Karate Organization”. Den mesun aña nan a yuda funda tambe”Curaçao Karate Bond” ku Sr. William Millerson komo presidente , ku a kaba di bini bek for di Ulanda, komo.
Dudley Josepa por bisa ku e su éksito a kuminsá na momento, ku promé biaha den historia di Korsou karate a bai representá Korsou ku un selekshon di karate, forma pa diferente klupnan di karate di na Kòrsou, kaminda e mes tambe a forma parti di e selekshon na e momento ei.
Ku esaki karate a haña un desaroyo nobo ku a resultá den formashon di un selekshon di Kòrsou. Na 1976, Dudley a kompetí pa promé i di dos lugá den Kampeonato di Union Latino Americano del Caribe de Karate kontra (ULCKA) kontra di sr. William Millerson, den kua kompetensia el a keda na di dos lugá. Despues ku den periodo di 1976 te ku 1982 Dudley ta logra gana diferente premio na nivel Pan Americano i Latino Americano na ougùstùs 1982, Dudley despues di a terminá su estudio sekundario tékniko (MTS) a sali pa Hulanda pa bai studia, anto sigui ku su práktikanan di karate tambe ayanan.
Dudley a keda Hulanda pa bai studia, anto ku su práktikanan tambe ayanan.
Dudley a keda Ulanda el a kompetí den kompetensia di karate den diferente pais logrando resultadonan impreshonante.
• 1984 na Maastricht di 3 den Mundial den kategoria di 80 kg,
• 1985 na Norwega di 3 di Europa i na Hungria di 2 den Kopa Mundial,
• 1985 na Hungaria di 2 den Kopa Mundial den kategoria ménos 80 kg.
• 1986 na Scotland di 3 di Europa den e kategoria habri.
• 1986 na Scotland di 3 di Europa ku ekipo
• 1987 na Hungaria di 2 den Kopa Mundial den e kategoria menos 80 kg,
• 1987 na Hungaria Kampeon den kopa Mundial kategoria habrí .
• 1988 na Italia di 2 di Europa den kategoria ménos 80 kg.
• 1988 na Egypto kampeon Mundial i den kategoria ménos 80 kg,
• 1988 na Egypto di 2 di Mundial ku ekipo .
• 1989 na Yugoslavia kampion di Europa den kategoria habrí,
• 1989 na Yugoslavia di 2 di Europa den kategoria
• 1990 na Mexico di 3 Mundial den ekipo
• 1992 na Spaña di 3 Mundial den e kategoria ménos di 80 kg
• 1993 na Algeria di 3 den Kopa Mundial den e kategoria ménos 78 kg.
• 1994 na Malaysia di 2 Mundial den e kategoria di ménos di 80 kg
1994 na Malaysia di 3 di Mundial ku ekipo
Aparte di e logronan aki, Dudley a logra di konkistá kampeonato di Ulanda den 14 okashon, den kua tabatin kombinashon di premionan individual i ekipo.
Na febrüari 1992 a bai kompetí a regresá Kòrsou i mesora ela bira entrenadó di e selekshon di Kòrsou i Antia i tambe tabata forma parti komo kompetidor aktivo na e mesun momento.
Na Kòrsou Dudley a Sali diferente be deportista i entrenadó di aña. E logronan mas importante despues di su regreso Kòrsou tabata.
Mester remarka ku no ta karate so Dudley a hasi, pasombra ora ku ela regresá Kòrsou ela kaba 3 estudio kaminda e la optené su diplomanan di.
Dudley ta kere firme den tuma tempu pa traha duru i ku un bon programa di preparashon ta e kaminda pa éksito i pa bo por bira kampeon un dia.
-
Papiaments
Nòmber : Julius Oscar “Maracucho”Hellburg
Fecha Nasementu : 9 yüli 1930
Lugá : Maracaibo , Venezuela
Deporte : Sòftbòl/Umpire
Nashonalidat : Ulandes
A drenta salon di fama na 2009
Penshonado di Gobièrnu Sentral Empleado di gobièrnu durante 38 aña. A traha na diferente departamentu di Gobièrnu: Meteorologische Dienst, Postkantoor Curaçao i Centrale Directie der Posterijen, últimamente na Laboratorium voor de Volksgezondheid. Na Laboratorio den funshon di Administrateur.
Kasá ku Maria Ursula Hellburg-Maduro. For di e kasamentu aki a nasé 8 yu, 5 muhé i 3 hòmber, miéntras Julio tin otro 4 yu, 3 muhé i 1 hòmber
Introdukshon, periodo di beisbòl
Julio, na edat relativamente hóben a yega Kòrsou, ora su famia na aña 1936 a disidí bin biba na Kòrsou. Nan a bai biba den Otrobanda, den Rifwaterstraat. Den bario di Rif, pronto e hóben Julio a haña oportunidat pa sera konosí ku tur e hopi deportenan ku nan tabata práktika riba e terenonan di deporte na Rif. Henter siman despues di skol Julio tabata kore tras di tur sorto di bala riba Rif. Ku no ta bala di futbòl, tabata bala di beisbòl, òf bala di sòfbòl, òf bala di cricket, òf bala di tènis. E korementu tras di bala aki, kisas a pone e fundeshi pa e karera deportivo impreshonante ku Julio tabata destiná pa hunga den deporte di Kòrsou, di Antia Ulandes i internashonal. Kisas tabata koinsidensia òf suerte, ku Julio den su hubentut tabatin e oportunidat úniko di topa ku dirigentenan i deportistanan famoso i sobresaliente den nos deporte, manera frater Andreas di Sithoc, Don Nicho Hurtado, Sr. Juan Pablo Vivas, Sr. Bèto Adriana i Sr. Ergilio Hato, tur di felis memoria, Sr Sixto Vos-Rofina, Sr. Marcel Betrian, Sr. José Alfonso, tur ku di un òf otro manera a kontribuí den formashon di e briante karera di Julio “Maracucho” Hellburg.
Julio su bida deportivo aktivo a kuminsá mas ku 70 aña pasa, ora Sr. Juan Pablo Vivas, q.e.p.d., ku tabata biba banda di kas di famia Hellburg den Rifwaterstraat, i ku tabata hungadó di B.B.C. La Fama, tur djadumingu tabata bai wega di beisbòl den Dein òf Heintje Kool ku e hobensitu Julio, ku asina a bira “bat boy” di La Fama. Na skol, promé St. Vincentiusschool, Julio a kuminsá praktiká futbòl aktivamente den DOSKO, i despues e Ia pasa pa St. Thomas College, unda e konosido frater Andreas a tum’é bou di su tutela. Den Sithoc Julio a sigui ku futbòl i tambe a kuminsá ta praktiká beisbòl i sòfbòl. Banda di e deportenan ei, Julio tabata aktivo den tur deporte; ku nan tabata práktika riba Rif: Den Bargesbad: landamentu, basketbòl, tènis, riba vèltnan di deporte: atletismo, futbòl, beisbòl, sòfbòl, cricket, kòrfbal, gemnastik. Kisas ku práktika di e hopi deportenan aki, Julio konsiente òf inkonsientemente a buta e base pa un karera deportivo ku a hib’é na mas ku 20 pais diferente. Di Kòrsou pa Karibe, pa Sur Amérika, pa Sentro Amérika, pa Nort Amérika, pa Europa, pa Asia.
Julio a sa di establesé su mes den beisbòl na Kòrsou i den Antia komo un primera base di inigualabel kalidat defensivo, ku a dun’é nòmbernan manera “e artista de primera base” i “plastic man”. Asina impreshonante, asina espektakular, asina fuera di klase e wega defensivo di Julio tabata, ku e historiadónan deportivo, pa duna rekonosimentu i mérito na esaki, a haña nan obligá di trese un diferenshashon den e funshon na primera base. Asina e kronistanan deportivo ta papia di Julio Hellburg, komo e mihó primera base defensivo di tur tempu.
Periodo den sòfbòl i arbitrahe, 1944 en adelante
Pa straño ku por ta, apesar di tur e hazañanan di Julio den beisbòl, tòg ta su trabou i konosementu profundo di arbitrahe di sòfbòl ku a duna Julio fama i rekonosementu paden i pafó di Kòrsou i Antia. Un karera ku a kuminsá mas ku 70 aña pasá i durante kua, mas ku 40 aña e tabata den direkshon di arbitrahe di sòfbòl na Kòrsou, miéntras e tin aktualmente kasi 20 aña na kabes di arbitrahe den Amérika Latino i Karibe. Mas ku 60 aña di su bida aktivo Julio a dediká na sòfbòl i arbitrahe. 60 Aña, un bida humano ta pasa nos dilanti. Bida di un hòmber simpel i humilde, pero ku sin embargo ta resaltá pa e hopi trabou konsiensudo ku e la hasi inkansabel i desinteresá pa desaroyo di arbitrahe i anotashon di sòfbòl, i ku ademas ta imponé rèspèt pa su konosementu profundo di reglanan di sòfbòl i téknika di arbitrahe. Un hende ta atkirí e konosementu aki solamente, si e ta disponé di e talento pa uni ophetividat ku un filosofia alegre di bida.
No tin sufisiente palabra pa deskribí e briante karera di Julio den arbitrahe di sòfbòl. E karera el ta íntimamente ligá ku desaroyo i floresementu di nos sòfbòl i arbitrahe. Hopi di e hendenan ku tabatin e suerte di traha hopi serka di Julio, ta konsiente di e forsa grandi pero trankilo ku semper tabata sali for di e gran pionero aki. Julio semper tabata e dirigente, ku internamente tabata ser guia pa un kurason ku ta yen di sentimentu, pero ku sin embargo eksternamente tabata dominá e arte di kombiná kabes i kurason den un punto di bista ku tabata ophetivo, sin ku esaki e tabata ofendé e sensibilidat humano.
Julio banda di su konosementu profundo di regla di sòftbòl, téknika di arbitrahe i kapasidat grandi komo ùmpayer, ta poseé tambe e don di fantasia. Tabata hustamente e fantasia aki ku a permití Julio introdusí un sistema nobo den arbitrahe, dunando e persona di ùmpayer i e trabou di Umpayer un dimenshon nobo, un lugá propio den arbitrahe i wega moderno di sòfbòl, ku su estilo masha personal, pekuliar i bistoso di indiká straik i ponche. Julio Hellburg, a hiba su estilo rònt mundu; Area di Karibe, Sur Amérika, Amérika Sentral, Nort Amérika i Europa. Den mas ku 20 pais Julio a sa di imponé su estilo yamativo i alegre di arbitrahe, ganando rekonosimentu i fama na unda ku e Ia aktua. Den tur pais e fanatikada di sòfbòl tabata aploudí su estilo, i tur hende, ku a mir‘é traha komo ùmpayer, ki ora ku nan top’é tabata imitá su estilo di indiká straik den siñal di aprobashon i saludo.
Ta poko ùmpayer den historia largu di mas ku 100 aña di sòfbòl a bira asina popular serka fanátiko, hungadó i dirigente pa su aktuashon, miéntras ningun por presumí tantu nòmber di kariño ku e fanátikonan a dun’é, manera Julio tin. Ata algun di nan:
Bonaire : Do-re-mi
Colombia : Arbitro escalera
Pto Rico : Electric boogey
Merka : : The Riser
Venezuela : El Molino
Ulanda : Scheidsrechter met een vleugel
Scheidsrechter met een robot arm
Promé salida di Julio pa eksterior komo Umpayer
Lo tuma demasiado tempu pa duna un enumerashon di e hopi méritonan digno di menshon di Julio Hellburg. Sin embargo, lo ta bon pa para ketu un ratu na algun di e hopi éksitonan ku Julio a logra den arbitrahe di sòfbòl. Tabata na 1968 ku Julio ta keda nombrá pa señor Clovis Lodewijks, Presidente di Curaçaose Softball Bond, pa aktua komo Umpayer na un torneo di sòfbòl femenino na St. Thomas, Virgin Island. Na St. Thomas, Julio ta hasi gala di su gran kapasidat den arbitrahe, ganando simpatia i atmirashon di dirigente, fanátiko i hungadó, i no a straña ningun hende ora Julio a keda enkargá ku e wega final entre Kòrsou i St. Thomas V.I..
Julio ta bira asina e promé Umpayer di sòfbòl ku ofisialmente ta biaha pa eksterior pa dirigí wega. No tin duda ku e demostrashon di arbitrahe ku Julio a duna na St. Thomas, a habri e porta di arbitrahe internashonal pa ùmpayernan di Kòrsou. Julio, for di 1965, huntu ku señor Hubert Fleming q.e.p.d., riba inisiativa di señor Clovis Lodewijks, tabata duna lès den regla na ùmpayer di sòfbòl di Kòrsou. Pa hasi dunamentu di lès mas fásil, Julio a tuma riba su mes pa tradusí gran parti di e reglanan di sòfbòl na Papiamentu. Durante hopi aña Julio a sigui ku e famoso klínikanan riba regla den Zeemanshuis na Otrobanda, i despues den Landhuis Hel na Saliña. For di e klínikanan aki a sali hopi di e ùmpayernan internashonal ku kua Kòrsou tabata i ta konta: manera Silvio Leonora+, Willy Willems, Marcelino Barry+, Virgilio Poulina+, Gilbert Poulina, Oswin Ortela, Kenneth Bosk, Franklin Hermanus i Emaldo Henson.
Tambe e sekso femenino a haña preparashon den e klínikanan aki, for di kua a sali e promé dos ùmpayer femenino den historia di sòfbòl di Kòrsou, ku ta: sra. Donata Fullinck i sra. Grada Gosepa, i tambe e promé skordónan femenino manera: Donata, Grada, Uki, Sylvia, Sylvania, Jenny, Meredith, Diana i otronan.
Fundashon di un Asosiashon di Umpayer i Skordó
Den añanan setenta, Julio a mira e nesesidat pa organisá tur ùmpayer i skordó di sòfbòl den un asosiashon i huntu ku Willy Willems i Oswin Ortela e Ia lamta un asosiashon di Umpayer i skordó, bou di e nòmber di: “Umpire and Scorer Assosiation of Softball,(U.S.A.S.)”, miéntras e Ia bira su promé presidente. E interesnan di prinsipalmente e ùmpayernan tabata i ta ainda asina dividí, ku te awe Julio no por a logra e union ku tantu e ta anhelá den arbitrahe.
Promé kurso na Kòrsou pa formashon dl ùmpayer dl sòfbòl
Julio no a laga ningun di e hopi problemanan ku tin den deporte i arbitrahe di sòfbòl desanim’é i na 1984, riba inisiativa di Sr. Celfnied Homoet (q.e.p.d.), presidente di Asosiashon di Sòfbòl di Kòrsou i ku koperashon di Federashon di Deporte di Kòrsou a kuminsá ku e promé kurso rekonosé na Kòrsou pa formashon di Umpayer di sòfbòl. Mester tabata un momento di orguyo i satisfakshon profundo pa Julio, ora nba 27 di òktober 1984 den Zeilclub Asiento, e Ia entregá 13 ùmpayer diplomá na C.S.B. i dfto. sr. Homoet, ekspresando e deseo, ku e ùmpayernan diplomá aki, lo forma e base pa e infrastruktura di sòfbòl, ku Sr. Celfried Homoet+ tabatin asina tantu na pechu, i bira e plataforma for di kua arbitrahe di sòfbòl lo por operá den futuro.
Ku mas energia Julio a sigui ta profundisá den reglanan di sòfbòl i mekánika di arbitrahe. Ta manera e tabata sa, ku destino tabatin kosnan grandi prepará p’e den arbitrahe di sòfbòl i ku historia di sòfbòl tabatin su bista pone riba dje.
Promé Yu di Kòrsou/Antiano ku ta bira Umpire-In-Chief di un kampeonato internashonal
Añanan ochenta a bira e dékada di konsagrashon di Julio. Despues di aktuashonnan destaká komo ùmpayer na Venezuela, Puerto Rico i Colombia, señor Clovis Lodewijks den su funshon di Presidente di Konfederashon Panamerikano di Sòfbòl, CONPASA, ta nombra Julio, Umpire-In-Chief di e di II Kampeonato Panamerikano di Sòfbòl femenino na Lima, Perú. Julio ta bira asina e promé Yu di Kòrsou, e promé Antiano pa desempeñá e funshon haltu e importante aki, pero tambe di hopi responsabilidat. Julio a pasa su prueba di kandela ku éksito. Suerte, i no poko tabata esun di Julio, di tin un Yu di Kòrsou den persona di sr. Clovis Lodewijks den un funshon gerensial hopi haltu den sòfbòl mundial, ku sin duda a duna Julio e oportunidat i konfiansa pa subi riba e kaminda di arbitrahe internashonal. Un kaminda difísil i eksigente ku Julio a kana ku determinashon i siguransa, demostrando na tur momento i na tur kaminda su kapasidat di ùmpayer i kalidat di dirigente. Julio no a defroudá e konfiansa ku Sr. Lodewijks a depositá den dje. Ku mas energia i determinashon e Ia kuminsá traha riba un karera den arbitrahe, ku no tin su igual ni paden ni pafó di Kòrsou.
lnstruktor sertifiká pa ISF
Aña 1987 ta hiba Julio Indianapolis, Merka, komo asistente di Sr. Merle Butler den e di X Weganan Deportivo Panamerikano. Julio ta sobresalí den su funshon di árbitro-en-hefe asistente. No a tarda muchu ku Federashon Internashonal di Sòfbòl ta yama Julio pa otro funshon mas importante den arbitrahe di sòfbòl ora e keda nombrá instruktor ofisial pa arbitrahe di Federashon Internashonal di Sòfbòl.
Na novèmber 1987 na Repúblika Dominikano i mart 1988 na Guatemala Julio huntu ku Merle Butler ta dosente na e promé i di dos seminario internashonal pa arbitrahe di sòfbòl. Kisas ta bon pa mi splika un ratu, kiko ta un seminario.
Un seminario ta e kurso di nivel mas haltu di arbitrahe, kaminda ùmpayernan di sòfbòl, despues di pasa un eksamen den regla di wega di sòfbòl i téknika di arbitrahe por haña e titulo di Umpayer diplomá di Federashon Internashonal di Sòfbòl, e titulo mas haltu ku un ùmpayer por optené
Julio ku den pasado den diferente okashon a aktua komo árbitro-en-hefe den kampeonatonan internashonal di sòfbòl, semper den eksterior, na 1988, den e eksitoso kampeonato Sentro Amerikano i di Karibe(CONCACAS), organisá na Kòrsou, ta haña oportunidat pa awor dilanti di e pueblo di Kòrsou, demostrá su gran kapasidat di ùmpayer i dirigente, den funshon di árbitro-en-hefe di e grandioso evento aki.
Coppa Intercontinentale na Bussolengo, ltalia
Den 1989, Julio pa promé be den su largu i eksitoso karera ta bula frontera di nos kontinente i ta biaha pa Bussolengo, Verona, ltalia, pa partisipá komo ùmpayer den “Coppa Intercontinentale”.
Aki un be mas a keda demostrá, e fama di kua Julio ta gosa mundial den arbitrahe, ora den reunion tékniko di e prestigioso torneo aki, e keda nombrá árbitro-en-hefe. Durante dos dia Julio ta duna klínika na e ùmpayernan for di Merka, China, Taiwan, Italia, Oustralia, Ulanda i Puerto Rico, ku mester a partisipá den e torneo aki. Julio tabatin den e torneo aki un aktuashon sobresaliente ku a kondusí na su designashon komo e mihó ùmpayer di Coppa Intercontinentale. Apénas bèk for di Italia, ku ata Julio tin ku biaha pa Hondúras, pa durante un siman largu dirigí e Promé Kurso Internashonal di arbitrahe di sòfbòl na Tegucigalpa. Riba biahe di regreso pa Kòrsou Julio ta pasa Costa Rica unda e ta duna un klínika di dos dia na ùmpayernan di sòfbòl di e pais ei.
Nombramentu komo Intérprete di Regla di Sòfbòl pa Latino Amérika i Karibe
Den desèmber 1989 Julio ta biaha pa Paraná, Argentina, pa dirigí arbitrahe di e di
Ill Kampeonato Panamerikano di Sòfbòl maskulino den funshon di árbitro-en-hefe. Banda di a duna 3 dia di klínika na e Umpayernan ku a intervení den e kampeonato, Julio tabatin tambe ekselente aktuashon komo ùmpayer, dunando kátedra di arbitrahe den e finalísimo partido entre Merka i Canada. Na Argentina Julio ta logra e koronashon di su karera komo Umpayer, ora Presidente di Federashon Internashonal di Sòfbòl, Sr. Don Porter durante kongreso di Konfederashon Panamerikano di Sòfbòl selebrá na Paraná, Argentina, nombra Julio Intérprete di Regla i árbitro-en-hefe Regional di Federashon Internashonal di Sòfbòl pa área di Amérika Latino i Karibe. E funshon mas haltu den arbitrahe mundial despues di esun di e Direktor di Umpayer e Intérprete di Regla di FIS, Sr. Merle Butler.
Mihó Umpayer di sòfbòl di Kòrsou, i 3 biaha siguí “Hues di Aña”.
Ounke nan sa bisa, ku ningun hende ta profeta den su mes pais, tòg, deporte di Kòrsou no a keda sin rindi homenahe na Julio Oscar Hellburg pa su dedikashon kontinuo na, i logronan grandi den arbitrahe paden i pafó di Kòrsou. For di 1985 te 1989, durante 5 aña siguí, Asosiashon di Sòfbòl di Kòrsou ta nombra Julio komo e mihó ùmpayer di sòfbòl di aña, miéntras na 1987, 1988 i 1989, durante tres aña konsekutivo Julio a keda distinguí pa Curaçaose Sport Federatie ku premiashon di “HUES Dl AÑA”. E logro di Julio aki, no tin paralelo den arbitrahe di sòfbòl na Kòrsou.
Kondekorashon “RIDDER IN DE ORDE VAN ORANJE NASSAU”
Na 1988 Riba Aña di La Reina, ta komplasé Su Mahestat Reina Beatrix kondekorá Julio Oscar Hellburg “RIDDER IN DE ORDE VAN ORANJE NASSAU” pa e hopi i bon trabou ku Julio a desplegá pa su pais den su funshon di empleado públiko.
Distinguí ku C.SF. AWARD. Umpayer na Kampeonato Mundial di Sòfbòl
Na 1990, Julio ta biaha pa Aruba i Bonaire pa duna klínika na ùmpayernan di sòfbòl. Na aprel 1990 Julio ta keda distinguí ku e “C.S.F. Award” pa su dedikashon durante mas ku 25 aña komo dirigente deportivo. Na yüni, Julio ta logra un di su aspirashonnan mas grandi ora e keda nombrá komo Umpayer na e di VII Kampeonato Mundial di Sòfbòl femenino na Normal, Illinois, Merka. Aki Julio ta imponé su estilo bistoso i alegre di ùmpayá i ta bira un atrakshon na kampeonato mundial. Na ougùstùs Julio ta kuminsá na Kòrsou ku e di Ill Kurso pa Formashon di Umpayer di Sòfbòl bou di ouspisio di SEDREKO.
lnstruktor di Umpayer na Habana. Cuba – Proposishon pa kambio di reglanan di sòfbòl
Despues di un aña di relativo poko aktividat internashonal, 1991 ta bira un gran aña pa Julio. Den luna di mei, Julio ta haña e enkargo honroso pa biaha pa Cuba, e pais mas avansá den deporte den nos region, pa na Habana dirigí un klínika di arbitrahe di sòfbòl pa prepará e ùmpayernan kubano pa e weganan Panamerikano ku lo keda selebrá na Cuba. Na yüli 1991, Julio ta partisipá komo miembro di Komishon di Reglanan di wega, na e di XV Kongreso di Federashon Internashonal di Sòfbòl ku ta keda organisá na Kòrsou. Pa e Kongreso aki, Julio pa intermediashon di Federashon Antiano di Sòfbòl ta entregá 32 proposishon pa kambio di regla, di kua 19 ta keda aprobá.
Prome Umpire-In-Chief no-Merikano di Weganan Deportivo Panamerikano
Durante e di XI Weganan Deportivo Panamerikano selebrá na Habana, Cuba, Julio ta buta un eslabón importante mas na su briante karera, ora e keda nombrá árbitro-en-hefe di e weganan Panamerikano. Den e historia largu di Weganan Deportivo Panamerikano, semper ta un ùmpayer Merikano bon kalifiká i di hopi eksperensia ku tabata haña nombramentu komo árbitro-en-hefe. Julio pa su kapasidat di arbitrahe, eksperensia i pa su konosementu di regla i mekánika di arbitrahe ta kibra e tradishon aki, ora e bira e promé ùmpayer ku no ta Merikano, ku ta haña e honor di risibí nombramentu komo “Ümpire-In-Chief” di Weganan Deportivo Panamerikano di Cuba.
Korekshon di reglanan na Spañó i diferente klínika di arbitrahe
Den kuminsamentu di sèptèmber, Julio ta haña e enkargo di Federashon Internashonal di Sòfbòl pa korekshon di e redakshon di e reglanan nobo di sòfbòl tantu den e vershon Ingles komo Spañó. Despues di kumpli ku e enkargo aki, Julio un be mas ta biaha pa eksterior, pa Medellin, Colombia, kaminda durante un siman largu e ta duna lès den regla di sòfbòl i mekánika di arbitrahe na ùmpayernan di Sur Amérika.
Durante 1992, Julio ta dediká tempu den organisashon di klínika pa duna splikashon na e Umpayernan lokal riba e hopi kambionan den e reglanan nobo di sòfbòl i algun kambio den mekánika di arbitrahe. Na òktober Julio ta bai Guatemala pa dirigí e di Ill seminario pa arbitrahe di sòfbòl.
Seminario Valencia i Kongreso na Taiwan
1993 ta bira un aña di hopi aktividat pa Julio. Den luna di mart e tin ku biaha pa Valencia, Venezuela, pa dirigí e di IV seminario pa arbitrahe di sòfbòl. Na mei 1993, Julio ta asistí na e di XVI Kongreso di Federashon Internashonal di Sòfbòl na Taiwan komo miembro di Komishon di regla¬nan di wega. Na e Kongreso aki tambe Julio ta hasi 6 proposishon pa kambio di regla di wega, di kua 3 ta keda aprobá.
Julio na Ulanda i retiro for di arbitrahe internashonal aktivo
Den luna di yüni, Julio ta bal Quito, Ecuador, pa duna un klínika riba arbitrahe i tambe instrukshon riba téknika di pichamentu den sòfbòl. Julio no a kaba di yega drechi for di Ecuador, ku até na yüli, rumbo pa Haarlem, Ulanda, kaminda e ta partisipá komo ùmpayer den “Intercontinental Cup Haarlemse Softbal Week”. Julio ta impreshoná ku su estilo di indiká straik, i mesora nan ta dun’é e nòmber “scheidsrechter met een robot arm”.
Na Ulanda tabata momento di hopi alegria pa Julio, ora hopi mama i tata promé i despues di wega tabata trese nan yu pa fula e man drechi di Julio, p’asina kombensé nan ku no tabata trata di un “robot arm”. Pero tambe tabata momento di tristesa, ora Julio, den un seremonia emoshonal ku su koleganan ùmpayer ulandes, italiano i merikano a organisá p’e, a disidí di buta un punto tras di su briante karera di Umpayer internashonal aktivo.
Korekshon di reglanan di sòfbòl, i diferente biahanan pa eksterior
Pa motibu di e hopi diskrepansianan ku tabatin den e reglanan di wega den e vershon Ingles i Spañó, den ougùstùs, Julio ta risibí e enkargo di Federashon Internashonal di Sòfbòl, pa traha un tradukshon nobo di e vershon na Spañó ku ta kompletamente den liña ku e vershon na Ingles. Julio ta kumpli ku e enkargo aki na satisfakshon di Federashon Internashonal di Sòfbòl. Apénas, Julio a kaba ku e enkargo aki, ku até na kareda ku maleta pa bai Mexico. Na Mexico e ta dirigí e di V seminario pa arbitrahe di sòfbòl i despues ta drenta den su otro funshon di árbitro-en-hefe di e di IV Kampeonato Panamerikano di sòftbòl maskulino. Na novèmber, Julio ta biaha pa Puerto Rico pa dirigí e di VI seminario pa arbitrahe di sòfbòl i despues ta sirbi di delegado di selekshon femenino di sòfbòl antiano na di XII Weganan Sentro Amerikano i di Karibe.
Aña 1994 ‘n kuminsá drechi, ku den yanüari, Julio ta biaha pa eI Salvador, pa duna un klínika na Umpayernan di Amérika Sentral i pa dirigí arbitrahe di sòfbòl di e di V Weganan Sentro Amerikano den funshon di árbitro-en-hefe. Na yüni, Julio ta bai Bahia Blanca, na Argentina pa dirigí e di VII Seminario pa arbitrahe di sòfbòl i asina kuminsá prepará e ùmpayernan di Sur Amérika pa e Weganan Panamerikano di 1995 na Argentina. Julio a kuminsá 1994 ku biahamentu i ta sera aña ku biahamentu ora den desèmber e biaha pa Guatemala pa un be mas den funshon di árbitro-en-hefe dirigí arbitrahe di e di Ill kampeonato Panamerikano di sòftbòl femenino.
Proposishon pa kambionan di regla di sòfbòl i UIC na XII Weganan Deportivo Panamerikano
Estudio kontinuo di reglanan di wega di sòfbòl tin komo resultado ku Julio hopi be ta haña un òf otro motibu pa trese kambio den reglanan di sòfbòl. Pa e di XVII Kongreso di Federashon Internashonal di Sòfbòl ku a keda organisá den yüli 1995 na Puerto Rico, Julio a entrega 11 proposishon pa kambio di regla, di kua 7 a keda aprobá.
Na 1995 Julio ta biaha pa Paraná, Argentina, pa un be mas den funshon di árbitro-en-hefe dirigí arbitrahe di sòfbòl den e di XII Weganan Deportivo Panamerikano. Despues di regresá for di Argentina, Julio ta kuminsá ku e di Ill Kurso pa Formashon di Umpayer di Sòfbòl, bou di ouspisio di Gobièrnu di Kòrsou, SEDREKO. Den 1996, Sr. Matos, Presidente di Arubaanse Softball Bond ta manda buska Julio pa duna lès na e ùmpayernan ku mester partisipá den Kampeonato di Sòfbòl di Aruba. Durante 5 dia largu Julio ta duna klínika den regla i téknika di arbitrahe.
Sòfbòl Slo Pich i fundashon di FUSSOKO
Durante añanan 1996 pa 1999, Julio ta konsentrá su atenshon riba sòfbòl hubenil i sòfbòl eskolar. Banda di esei e ta duna oido na un apelashon ku Liganan di sòfbòl Slo Pich ta hasi na su persona pa yuda den e diferente komishonnan di e liganan i tambe pa duna konseho riba reglanan di wega, i reglamento di kampeonato.
Julio ta aktivo komo Árbitro-en-hefe i tambe Umpayer di Liga 40, Liga Tra’i Seru i Liga Van Engelen, i despues tambe Liga Uni Tur. Pa por trese un standarisashon den maneho di arbitrahe den Slo Pich, Julio ta funda un federashon di Umpayer i skordó di Slo Pich, bou di nòmber di: “FEDERASHON DI UMPAYER I SKORDO Dl SOFBOL SLO PICH Dl KORSOU, “FUSSOKO”, i ta bira su promé presidente.
Tradukshon reglanan ofisial di sòfbòl den Papiamentu
E hopi difikultatnan ku Julio a eksperensiá den su trayektoria den deporte di sòfbòl na Antia Ulandes i Aruba den konosementu i komprendimentu di reglanan di sòfbòl serka gran parti di deportista, tékniko i ùmpayer, na 1997 a índusí Julio pa tradusí na Papiamentu e Reglanan Ofisial di Sòfbòl di Federashon Internashonal di Sòfbòl. E tradukshon no tabata fásil, i despues di un trabou inmenso na 1998 e buki di regla na Papiamentu a keda publiká ekstraofisialmente. Na kuminsamentu di aña 2000 e buki di regla aki den nos lenga vernákulo a keda publiká ofisialmente. Julio a bisa semper, ku e buki di regla na Papiamentu lo ta e korona di mas balor riba su karera deportivo. Nos ta kere firmemente ku Julio ku e buki di Reglanan Ofisial di Sòfbòl na Papiamentu, a krea un monumento pa su mes den kua e ta inmortalisá su mes pa deporte di sòfbòl.
Orador na Simposio
Pa su konosementu profundo di historia i desaroyo di sòfbòl na Kòrsou, Julio ta haña un invitashon di S.B.C. Sigui Gosa, klup di kua e ta kofundador, pa ta orador na un simposio den kua e mester a elaborá riba e tópiko “SOFBOL SLO PICH, UN DEPORTE PAROTIN ?.
Julio den su manera karakterístiko a duna un eksposishon ekselente, i a mustra riba e transishon di sòfbòl Slo Pich na Kòrsou, di un deporte rekreativo pa un deporte kompetitivo i a base di sifra a mustra riba kresementu kuantitativo i kualitativo di Slo Pich.
Sekretario General di CONPASA
Den mes aña 1999, sr. Clovis Lodewijks, Presidente di CONPASA ta nombra Julio Sekretario General di e importante Confederaciôn Panamericana de Softbol. Den e funshon aki Julio ta biaha pa Winnipeg, Canada pa asistí na e di XIII Weganan Deportivo Panamerikano.
Aki Julio ta keda nombrá sekretario den e importante Komishon Tékniko, ku tin ku dirigí e weganan di sòfbòl di e weganan aki. Bèk for di Winnipeg, Canada, Julio ta bolbe keda elegí, den Direktiva di Curaçaose Softball Bond, i un biaha mas e ta pasa pa okupá e importante puesto di sekretario
Vershon nobo buki di regla na Spañó
Pa e konosementu ku Julio tin di reglanan di sòfbòl i pa su dominio di e.o. Spañó e Ingles, Julio ta kumpli ku un mandato hopi pisá di Federashon Internashonal di Sòfbòl pa koregí i revisá e Reglanan Ofisial di Sòfbòl den su vershon na Spañó pa aña 2000, i pa trese esaki den liña ku e vershon na Ingles.
Miembro di Salon di Fama di I.S.F.
Na 2001, Julio durante Kongreso di Federashon Internashonal di Sòfbòl na Tampa, Florida, U.S.A. unánimamente ta keda elihí pa drenta Salon di Fama di I.S.F. . Un aña despues na Kòrsou, durante seremonia di selebrashon di Hubileo di Oro di Asosiashon di Sòfbòl di Kòrsou, Julio ta keda introdusí pa Presidente i Sekretario General di Federashon Internashonal di Sòfbòl den Salon di Fama di I.S.F..
Den añanan 2000 Julio ta kontinuá ku su biahanan pa eksterior pa kumpli den su funshon tékniko, sea pa sirbi komo Umpire-In-Chief di Kampeonatonan Panamerikano; pa dirigí Seminarionan di Arbitrahe na Repúblika Dominikano, Puerto Rico, Colombia i Guatemala, òf sea den su funshon atministrativo Julio ta sirbi komo sekretario di Komishon Tékniko na Kampeonatonan Panamerikano na Santo Domingo, Rep. Dominikana; Maracay, Venezuela; Guatemala i Rio de Janeiro, Brasil.
Na 2007 Presidente Porter di ISF ta nombra Julio komo mediador di ISF pa solushoná un konflikto den organisashon di sòfbòl na Aruba. Den e funshon aki Julio tabatin ku biaha na diferente okashon pa Aruba, i ku satisfakshon por bisa ku tin progreso den e mediashon.
2008 ta marka pa Julio dos akontesimentu importante, ora den di X Kongreso di Konfederashon Panamerikano di Sòfbòl e keda elihí unánimamente komo Promé Vise Presidente di e Konfederashon aki, ku ta esun di mas grandi i prestigioso di Kontinente Merikano.
Algun luna despues Julio ta keda nombrá komo Miembro di Komishon Tékniko pa Weganan Olímpiko na Beijing China, i na ougùstùs 2008 Julio ta biaha pa China pa kumpli ku e trabou importante den Komishon Tékniko di Sòfbòl.
Periodo largu komo dirigente atministrativo
For di edat hóben Julio tabata enbolbí den trabou atministrativo di deporte. Julio fuera di tabata hungadó di B.B.C. Lucky Strike, tabata tambe sekretario di e klup aki. Mas despues Julio a bira sekretario tambe di su klup di futbòl di bario S.V. Riverside. Aki Julio a buta un base pa hasi karera komo un sekretario vitalisio den kasi tur organisashon deportivo i no deportivo di kua e tabata miembro.
For di 1948 te ku 2008, durante kasi 60 aña siguí, Julio tabata Sekretario na Kòrsou di diferente klup repartí e.o. den e siguiente organisashonnan: B.B.C. Lucky Strike; S.V. Riverside; S.B.C. Caballeros; S.B.C. Sigui Gosa; A.B.V.O.;Asosiashon di Sòfbòl di Kòrsou; Federashon di Sòfbòl di Antia Ulandes; Federashon di Deporte di Kòrsou, miéntras internashonal for di 1998 te ku 2008, kasi 10 aña, Julio tabata Sekretario General di Konfederashon Panamerikano di Sòfbòl. Na 2008 Julio a keda elihí Promé Vise Presidente di CONPASA i asina a yega un fin na e karera largu i eksitoso di Julio Sekretario. Na diferente okashon Julio tabata delegado prinsipal di selekshon femenino di Sòfbòl di Antia Ulandes na kampeonatonan regional di sòfbòl..
-
Papiaments
Nòmber : Errol Robert Rooi
Fecha Nasementu : 5 yüni 1953
Lugá : Kòrsou
Deporte : Volibol
Fayesé : 27 mart 2008
A drenta salon di fama na 2009
Sr. Errol Roberto Rooi:
A nasé na Kòrsou dia 5 di yüni 1953 I a fayesé djaweps 27 di mart 2008 na Hulanda.
E tabata kasa ku sra. Petronella A.M. Vermeulen, for di kua matrimonio a nasé un yu’i hòmber. Na tur Errol, tabata tin 3 yu’i. Oriana i Thaisa de Ley i David Vermeulen.
Na aña 1965 e la haña e oportunidat pa representá su skol “St. Paulus College”, den vòlibòl i mesora Errol a kuminsá destaká.
Na vários okashon Errol a bira kampion di vòlibòl eskolar.
Komo prospekto di vòlibòl, Errol a haña un oportunidat na aña 1969 pa bai hunga den Super Cleaning tim di Bruder Herbert.
Na aña 1972, Errol a bira kampion di Kòrsou i Antia ku Super Cleaning.
Na aña 1973, Errol a haña invitashon pa bai hunga vòlibòl na Puerto Rico.
Na aña 1974, Errol a hunga den selekshon di Antia na Juegos Centro Americano y del Caribe.
Na aña 1978, Errol a hunga den sekshon Antiano, den Panamerikano na Colombia.
Na aña 1978, Errol a bai Hulanda i a hunga den divishon máksimo pa e tim “Brevok”.
Den e mesun aña 1978, Errol a hunga vòlibòl pa selekshon di Hulanda kontra e sekshon di Estádos Unídos.
Na aña 1980, Errol Rooi a hunga pa e selekshon di Hulanda ku a finalisá di 4 den kompetensia Europeo na Alemania.
Na aña 1981, Hulanda a bira kampion den kompetensia Europeo na Skandinavia i Errol a keda skohe komo “Most Valuable Player”.
Na aña 1981, ku Errol Rooi na kabes, Hulandes despues di 25 aña ta logra di gana di Alemania.
Na aña 1983, Errol Rooi a bira kampion di Hulanda ku e tim “Starlift”, kua tim a bai kampionato Europeo i bira kampion.
Na aña 1983, Antia a pidi Errol Rooi pa hunga pa selekshon di vòlibòl na Mexico pa gana klasifikashon pa Cuba.
Errol a haña suspenshon di 2 aña serka Federashon Internashonal di Vòlibòl.
Na aña 1989, Errol Rooi ta regresá e tim di “Brevok”, ku e la kuminsá kuné na Hulanda.
Di aña 1990-1994, Errol a bini un temporada bek Kòrsou.
Na aña 2008, pa ta eksaktamente, djaweps 27 di mart 2008, Errol Roberto Rooi ta fayesé na Hulanda.
Entiero a tuma lugá na Hulanda, riba djaweps 3 di aprel 2008.
-
Papiaments
Soraida Eretilia Juliana
Fecha Nasementu : 18 yuli 1960
Lugá : Kòrsou
Deporte : Sòftbòl
A drenta salon di fama na 2009
For di aña 1973, Soraida ta forma parti di e tim resien funda “Pichingolo”.
For di aña 1976 te ku 1991, Soraida a hunga den klase dobl’é A den e ekipo di “Pichingolo”.
Ku e klup aki, Soraida a bira kampion 17 biaha den 18 aña.
Na aña 1988, Soraida tabata ganadó mayoria di premio individual den Kampionato Centro Amerikano i Del Caribe na Kòrsou.
Na aña 1988-1999, Soraida a Sali kampion invikto despues di a pèrdè titulo e promé aña, kampionnan di Antia ku “Pichingolo”.
Na aña 1991, Soraida a stòp di hunga bala pero a regresá den 1994, kaminda e la hunga solamente den Kopa di Reino den 1994.
Na aña 1995, Soraida a partisipá na Kampeonato di Softball Dobl’é A.
Añanan históriko di Soraida
• 1975 Kampion bate klase A
• 1976 Nominado pa deportista Hubenil di aña
International
Medaya di oro Kampionato Sentro Amerikano i di Karibe na San Salbador
• 1978 Hungadó mas valioso AA
Kampion picher
International
Partisipashon den selekshon na Medellin Colombia (C.A.C.)
• 1979 Hungadó mas valioso AA
Kampion picher AA
International Kampion Hit
Kampion doblete
Porsentahe Hits atmití
Kampion slugging
Medaya di bròns ku selekshon Hubenil na Mexico City
• 1981 Hungadó mas valioso AA
Kampion picher AA
Kampion honronero AA
• 1982 Kampion picher i mas valioso
International
Partisipashon den selekshon na Sonora, Mexico i Cuba 8 di yanüari 1983;
No hit, no run tira riba Normal Illinios, na Sabana Ball Park
• 1983 Hungado mas valioso AA
Kampion picher AA
Kampion honronero AA
Kampion bate
Triple Korona international
Promé dama pa dal homerun over di fence di e parke Polideportivo na Maracau (Venezuela) kontra picher Betty Segara di Puerto Rico.
• 1988 Deportista di aña (senior) otorgá pa CSF
• 1995 Laurel di oro, komo muestra di rekonosimentu.
Rekòrtnan Internashonal:
• 1984 International Medaya di bròns na Puerto Rico (C.A.C.)
• 1986 International
Partisipashon na weganan Sentro Amerikano i di Karibe na Santiago, Repúblika Dominikana
• 1987 Kampion honronero AA International Partisipashon na weganan Panamerikano na Indianapolis, Merka
Subkampion bate
Mas kareda empuhá
Kampion honronero na kampionato Panamerikano na Perú
Medaya di bròns
• 1988 Hungadó mas valioso AA
Kampion honronero AA
International
Kampion bate
Kampion kareda empuhá
Hungadó mas valioso
Kampion doblete konektá
Kampion slugging
Kampion tripel na kampionato Sentro Amerikano i di Karibe na Kòrsou
Medaya di plata
• 1989 Partisipashon na kampionato Interkontinental na Verona, Italia
• 1990 Kampion bate AA ]
Hungadó mas valioso AA ] Tripel korona
Kampion honronero AA
Nominado pa deportista di aña
Plaka di mérito otorgá pa BC Buena Vista komo dama mas destaká den sòftbòl International
Partisipashon na e di 7 kampionato Mundial na Normal Illinois, Merka
• 1992 Promé dama pa saka bala over de fence den leftfield di Suvek Ball Park (Sòftbòl intergubernamental)
• 1993 International
Medaya bròns na Puerto Rico
Modified pich Panamerikano
• 1994 Kampion Kopa di Reino (Pichingolo)
• 1995 Plaka di mérito otorgá pa SEDREKO i Tele Curacao pa bon trabou hasi na bienestar di hubentut.
Kampion bate AA
Kampion honronero AA
Kampion tripel korona
Kampion kareda empuhá
4 òktober 1995: Un rekòrt di dos homerun den un wega kontra e picher di Rissing Trotters ku ta Jacqueline Sophia.
Logronan komo tékniko:
• 1989 Kampion klase B ku Pichingolo chikí
Pichingolo a promové pa klase A
Sub-kampion ku selekshon di softball hubenil na Puerto Rico
• 1990 Pichingolo chikí sub-kampion klase A
• 1991 Pichingolo chikí kampion klase A i a promove pa klase AA
• 1992 Kampion Liga Vruminga ku Budget Video
Kampion Little League ku Kiwanis
• 1993 Kampion Liga Vruminga ku Las Palmas
Kampion Little League ku Kiwanis
Terser puesto na Panamá ku selekshon di Little League
Di tres lugá Latino Amerikano beisbòl L.L. na Panamá
• 1995 Kampion Little League Ku Kiwanis
Na aña 1995, Soraida ta retirá ofisialmente for di SoftbolKompetitivo
Na aña 2001, Soraida ta kuminsá ku liga streanan di ayera. (slow pich)
Na aña 2001 The Champions Sub-kampion
Na aña 2002 The Champions Kampion
Na aña 2003 The Champions Sub-kampion
Na aña 2004 The Champions, terser lugá “Kampion Picher 5-1”
Na aña 2006 The Champions Leage “liga 35+”(picheo Modifiká)
Na aña 2006 The Champions di tres lugá
Na aña 2007 The Champions kampion
Na aña 2008 The Champions terser lugá “Kampion Picher 6-0”
Na aña 2002 The Champions a organisá e promé Dutch Caribbean Lady Sòftbòl Tournemant
Na aña 2002 Kòrsou, The Shampiòn “Kampion “MVP”
Na aña 2003 St. Maarten, The Champions, Kampion “Kampion Bate”
Na aña 2004 Boneiru, The Champions “Kampion”
Na aña 2005 Aruba, The Champions “Kampion”
Na aña 2006 Kòrsou, The Champions “Kampion”
Na aña 2007 Boneiru, The Champions “Sub-Kampion”
Na aña 2008 Aruba, The Champions “Sub-Kampion”
Na aña 2002, 18 di mei Curaçaose “Little League Sòftbòl ta nombra promé kampionato Little League “Liga Soraida Juliana”